Dobrodružstvo v karavane, komfort doma. Snowboardistka Baša Števulová je dôkazom, že aj s deťmi sa dá žiť aktívne.

Baša Števulová je naša bývalá reprezentantka v snowboardingu, mama dvoch detí, šesťročného Tobiáška a trojročnej Idy.

Na materskej založila úspešnú značku detského oblečenia a zriadila si instagramový účet, na ktorom zdieľa cestovateľské nápady a zážitky so všetkými, ktorým koluje v krvi rovnaká vášeň.

Koľko z roka strávite na cestách?

Minulý rok sme s deťmi od mája do septembra prespali viac nocí v karavane ako doma.

Bašu Števulovú v cestovaní nebrzdí, že má malé deti. Cestujú veľa spolu.

Kedy sa cestovanie stalo vašou vášňou?

Vďaka snowboardingu som cestovala naozaj veľa a je pre mňa prirodzenejšie niekam vybehnúť, než sa len tak tmoliť mestom, vysedávať na kávičke alebo vymetať detské ihriská.

Vedeli by ste s partnerom odcestovať na dlhší čas sami bez detí?

Z času na čas nám to s Tomášom obom dobre padne, keď si môžeme oddýchnuť. Naposledy som bola sama v Maroku a Tomáš ostal s deckami. Ešte sme od nich obaja neodišli na viac ako na dva dni, vždy si to spravodlivo podelíme, aby jeden z nás ostal doma.

Cestovanie ich baví viac ako iba detské ihriská a kávička.

Ako korona ovplyvnila cestovanie vašej rodiny?

Nás pandémia v ničom nejako extra neobmedzila. Prispôsobili sme sa daným podmienkam a situácii a snažili sa z toho vyťažiť čo najviac. Veľa sme boli spolu, cestovali po Slovensku, lockdowny sme prežili a tešíme sa, kedy sa to celé konečne skončí. Od leta normálne ďalej cestujeme, nevidím dôvod, prečo by sme sa mali zamykať doma.

Kam sa najbližšie chystáte vyraziť?

Väčšinu dovoleniek sme v karavane, cestujeme ním prakticky všade. Máme tam pohodlie ako v garsónke.

Vzadu je veľká posteľ, kde sa všetci pohodlne vyspíme. Máme sprchu, toaletu aj kuchyňu so sporákom a rúrou na pečenie a chladničku s mrazničkou. Už teraz v hlave spriadam plán, akom s ním na jar vyrazíme do Maroka, ale ešte budem musieť spracovať Tomáša…

Nechodievajú len do Chorvátska, ale napríklad aj na Srí Lanku.

Kam sa najbližšie chystáte?

Na Srí Lanku.

Kde je najlepšie na Slovensku?

Okolo Štiavnice.

Kde sa vám páči vo svete?

Ja viem, je to klišé, ale je úplne jedno, kde ste. Naozaj záleží na ľuďoch okolo vás.

Kam ste s deťmi zašli najďalej?

Na Srí Lanku.

Kam by ste sa chceli ešte vydať?

Do Japonska a na výlet z Maroka do Západnej Sahary, do Mauretánie, Senegalu, Gambie. To by sa mi veľmi páčilo…

Deti už spoznali kopec sveta.

Ako rýchlo sa dokážete pobaliť?

Plánovanie som nikdy nemala rada, ale s dvoma deťmi sa mu úplne nevyhnem, i keď je to stále v štýle lážo-plážo. U nás doma nie je núdza ani o spontánne nápady, hoci nie vždy mi vyjdú tak, ako som chcela…

Mnoho rodičov cestovanie s deťmi odkladá, kým nebudú väčšie. Aká je vaša filozofia?

Nevidím na to absolútne žiadny dôvod. S deťmi som cestovala od ich narodenia a ak ich má niečo v budúcnosti formovať, bude to prostredie, v ktorom vyrastajú. Čím viac toho zažijú v detstve, tým obratnejšie a prispôsobivejšie budú v dospelosti.

Spomínate si na prvý dlhší výlet s Tobiáškom?

Mal päť týždňov a šoférovala som s ním do Splitu. Mali sme extrémne veľa zastávok a zdalo sa mi, že tá cesta nemá konca. Keď mal tri mesiace, leteli sme spolu do Nice. Ida mala päť mesiacov, keď sme zostali mesiac na Srí Lanke. Och, mali sme doteraz kopu parádnych výletov.

S Tobiášom v piatich týždňoch do Splitu, v troch mesiacoch do Nice a s Idou v piatich mesiacoch na Srí Lanku.

A čo ak deti vzadu v aute jednoducho nespolupracujú?

Niekedy to vie byť veľmi otravné, ale zvykli sme si a cestovanie je s oboma z roka na rok jednoduchšie. Samozrejme, nebudem vám klamať, ani my nemáme bezodnú trpezlivosť, aj ja viem vybuchnúť, keď sa situácia nezmyselne vyhrotí. S Tobiášom je to už super, je to skutočný parťák, Ide k tomu, chýba ešte rôčik. Nemám žiadnu špeciálnu stratégiu, ale napríklad do Chorvátska vyrážam na noc, keď deti spia a nemusím plniť trilión požiadaviek.

Ovplyvňuje nejako fakt, že ste mamina, miesta, na ktoré cestujete?

Nevyhľadávame baby friendly miesta, skôr sa riadime tým, aké aktivity tam môžeme vykonávať. Našli sme si lokalitu v Chorvátsku, kam sa chodievame bicyklovať a náš obľúbený hotel na Srí Lanke má surfový spot rovno pred reštauráciou.

Možno jediné miesto, kam chodíme kvôli deťom, je kemp Lazy v Cerove. Je to raj pre deti. Nie sú tam žiadne ihriská, akvaparky ani animátori, je to krásne miesto na Lazoch, kde deti môžu dojiť kozy, ovce, jazdiť na koňoch a celý deň sú obklopené prírodou.

Baša má aj s deťmi aktívny život.

Mnohým ľuďom sa cestovanie zdá príliš nákladné. Dá sa z toho urobiť zábava, ktorá toľko nestojí?

Samozrejme, každý sme iný a aj od cestovania máme rôzne očakávania, preto si myslím, že radiť sa úplne nedá. Sú ľudia, ktorí aj s deťmi vedia cestovať s nízkymi nákladmi, a naopak takí, ktorí si to nevedia predstaviť.

V každom prípade by nám cestovanie malo robiť radosť a nevytvárať stres. My nemáme veľké nároky, podobných miest ako náš obľúbený kemp Lazy v Cerove je na Slovensku veľa. Ak nemáte karavan, postačí vám aj stan, alebo si na mieste prenajmete maringotku.

Takže ste ekomama?

Nikdy som sa do pozície ekomatky, alebo super ekočloveka, nestavala. Snažíme sa naozaj žiť dôstojne v 21. storočí a tak, aby sme čo najmenej ubližovali. Pevne verím, že sa už všetci krok za krokom učíme, ako byť lepšími a ohľaduplnejšími voči prírode, ale aj iným ľuďom.

Preto ste sa rozhodli pre elektromobil?

Môj Citroёn C4 je najmä komfortný. Používam ho hlavne na presuny po meste. Ideálny je aj na kratšie výlety.

Stále objavujem nové vychytávky, ktoré ma dokážu prekvapiť. Naposledy to bolo napríklad bezdrôtové nabíjanie telefónu, o ktorom som vôbec netušila.

Céštvorka má extrémne veľa technických „pomôcok“, či už na sledovanie mŕtveho uhla, alebo ma upozorňuje, keď som nesústredená, aby som neprechádzala do iného jazdného pruhu. Vďaka tomu sa v aute cítime bezpečne. A nielen ja, ale aj deti oceňujú zrýchlenie a výkon, ktorým som bola veľmi milo prekvapená.

Má tá „elektrina“ nejaké výhody?

Pre mňa je dosť oslobodzujúce, keď nemusím každú chvíľu tankovať a stačí mi auto raz týždenne pred domom dobiť za „päť korún“. A to je oslobodzujúce aj pre moju peňaženku.

Ale nie je to nabíjanie trochu komplikované?

Jasné, že keď prejdete zo spaľovacieho motora na elektrické auto, musíte sa trošku so všetkým zoznámiť, oťukať a možno zažiť aj takmer vybité auto a hľadanie miesta, kde by sa mohlo nabiť, ale mne sa to podarilo optimalizovať. Na dlhšie cesty sa plne nabijem a ešte niekde na polceste doplním „šťavu“. Človeka to núti jazdiť po diaľnici pomalšie, čo v dnešnej dobe plnej bláznov na cestách nie je vôbec na škodu.

Trúfli by ste si vyraziť „do sveta“ aj v elektromobile?

Do Chorvátska by som asi nevyrazila, ale s pokrokom doby a napredovaním vývoja elektromobilov bude možno aj náš ďalší karavan elektrický. Ktohovie…

Vaše reakcie
Zavrieť reklamu