Pohyb v horách môže byť v takýchto podmienkach mimoriadne nebezpečný. Ako môžeme nebezpečiam predchádzať, čo nepodceniť a ako postupovať, ak nastane problém, nám priblížil člen Horskej služby v rozhovore.

Mohlo by vás zaujímať

Lyžovanie

Ste skôr za boby alebo klzák? Poradíme vám, čo je pre vás vhodnejšie

Od 1. 11. do 15. 6. platí v našich horách sezónna uzávierka vybraných turistických chodníkov. Jej dôvodom je najmä ochrana tatranskej prírody a bezpečnosť turistov. Pre bežného turistu to však neznamená úplnú stopku.

Okrem Chaty pod Rysmi, ktorá je v tomto čase zatvorená, sa turisti dostanú na všetky vysokohorské chaty.

Turistickú trasu odporúčam vyberať podľa fyzickej kondície najslabšieho zo skupiny turistov, pre menej skúsené skupiny je ideálnym cieľom nie ktorá vysokohorská chata, kde je možné zahriať sa, občerstviť, prípadne prečkať zlé počasie. Predíde sa tým mnohým možným komplikáciám a v horšom prípade aj úrazom.

Ideálne je zistiť si priamo u chatára aktuálne počasie a podmienky na danom úseku.

Na túru sa treba vybrať najlepšie hneď ráno, za svetla. Vtedy majú turisti dostatok času nielen na príchod do cieľa (chata, kopec, sedlo…), ale aj na bezpečný návrat domov.

Prečo najčastejšie dochádza k nehodám a nutnosti záchrannej akcie? Aj pri vopred dobre naplánovanej trase sa môže stať niečo neočakávané. Môže tomu turista predísť? 

Najčastejšou chybou je zlá príprava, slabé vybavenie a odhad síl. Ľudia majú nevhodné oblečenie a nesprávnu obuv.

Pre zimnú turistiku je absolútne nevhodná textilná obuv, ktorá veľmi rýchlo premokne. Ďalej nie sú vhodné tenisky a stretol som už aj párik, kde bola dievčina v sukničke s lodičkami na nohách. Našťastie „zaúradoval“ rozum a po pár desiatkach metrov sa vrátili do auta.

Čo myslíš pod pojmom vybavenie, na čo by turista nemal zabúdať najmä v zime? 

Nevyhnutné je dobré oblečenie, pevná vysoká nepremokavá obuv, nejaké náhradné suché tričko, ponožky, rukavice, čiapka, slnečné okuliare (pretože sneh odráža až 80 % UV radiácie), termoska s čajom, paličky, turistické mačky alebo gumené retiazkové mačky, prípadne snežnice a čelovka.

Nezabúdajte na lekárničku. Oblečenie treba voliť športové, nepremokavé a aspoň do istej miery priedušné, aby človek „nezmokol zvnútra“.

Mohlo by vás zaujímať

Ľudia

ŽAMPA CUP: Šport má silu spájať a ovplyvniť osudy detí

Ako nič! Aj skúsení skialpinisti a horolezci môžu zablúdiť, pretože na to stačí veľmi málo. Ak je hmla, fúka vietor a sneží, tak je veľmi jednoduché zísť z chodníka alebo minúť zimné tyčovanie na turistickom chodníku.

Kombinácia vetra a sneženia je veľmi zlá, pretože naše vlastné stopy sú zaviate snehom už po pár sekundách, a preto býva problém vrátiť sa. Ešte horšia je kombinácia vietor, sneženie a tma. Vtedy viditeľnosť klesá aj na nula metrov.

Hustá hmla je veľmi nepríjemná aj cez deň, pretože vtedy je veľmi ťažké rozoznávať terén a za istých okolností človek nevidí vôbec nič, ani kde je hore, ani dole, vidí iba bielu tmu.

V súčasnosti je bežným štandardom mobilný telefón s mapami, GPS s vysokou presnosťou a rôznymi navigačnými aplikáciami, čo je pre pohyb v horách ideálna pomôcka.

Netreba však zabúdať na výdrž batérie: GPS a bežiace aplikácie spotrebúvajú veľa energie a zima výrazne znižuje výdrž batérie. Preto treba chodiť na túru s plne nabitým telefónom a mať ho uložený v teple, teda nie v batohu, ale napríklad v bunde.

V posledných rokoch sa aj medzi širokou verejnosťou rozmáha rekreačný skialp a mnohí ľudia vidia len krásne zasnežené pláne, no hrozbu lavín podcenia. Ako by sme sa mali správať v lavinóznom teréne? 

Sneh a lavíny sú veľmi rozsiahla téma a vo svete existuje niekoľko vysokých škôl, ktoré sa venujú iba tejto problematike. V prvom rade si pre skialpinistické, ale aj pešie túry treba vyberať bezpečnú trasu v teréne, akou je napríklad turistickou značkou alebo zimným tyčovaním označený chodník.

V prípade, že sa ako skialpinisti dostanete do lavinózneho terénu a už nie je iná možnosť, ako ho prekonať, tak je nevyhnutné dodržiavať isté zásady a tým minimalizovať riziko pádu lavíny.

V prvom rade je dôležité veľmi šetrne zaťažovať povrch snehu. To znamená dodržiavať veľké (aj desiatky metrov) rozostupy členov skupiny. Počas lyžovania v žiadnom prípade nerobiť skákané oblúky, ale veľké a plynulé.

Samozrejme sa treba vyvarovať aj pádom. Prvý by mal ísť najmenej skúsený lyžiar, ktorý zrejme urobí najviac chýb a najviac zaťaží svah, ostatní ho nasledujú a v prípade lavíny dokážu rýchlo reagovať.

Ak to prvý zvládne bez ujmy na zdraví, tak poďakuje anjelovi strážnemu a počká ostatných členov skupiny na bezpečnom mieste.

Mohlo by vás zaujímať

Lyžovanie

Ako prežiť lavínu

V prvom rade treba mať lavínový vyhľadávač nie v batohu, ale ešte pred odchodom z domu si ho upevniť priamo na telo pod všetky vrstvy oblečenia, pretože prípadná lavína z vás vyzlečie úplne všetko.

Samotný prístroj treba zapnúť do vysielacieho režimu pred začatím túry, najlepšie hneď, ako vystúpite z auta alebo autobusu, a ponechať ho zapnutý, až kým sa nevrátite, prípadne ukončíte túru na chate.

Lyže, paličky a ruksak sú všetko „kotvy“, ktoré skialpinistu zasiahnutého lavínou ťahajú pod pohybujúcu sa masu snehu.

V prípade vstupu do lavinózneho terénu si treba riadne pozapínať časti oblečenia, zložiť pútka paličiek zo zápästia a rozopnúť spony na ruksaku, aby sme sa toho v prípade potreby vedeli urýchlene zbaviť. To však neplatí pre moderné ABS ruksaky obsahujúce „airbag“, ktorý aktivujete pri páde lavíny a nafúknutím udržuje človeka na jej povrchu. Takýto ruksak musí byť naopak pevne pozapínaný.

Kedy si máme volať pomoc? Ako odhadnúť ten moment, keď si už nevieme pomôcť sami?

Pomoc treba zavolať v prípade, že ste sa stratili a neviete si pomôcť s mapou ani s mobilom, prípadne niekto zo skupiny utrpel úraz, zasiahla vás lavína alebo ste boli svedkami mimoriadnej udalosti, teda úrazu, pádu paraglajdistu, lavíny atď.

Mohlo by vás zaujímať

Lyžovanie

SNOW SHOW 2024 v Park Snow Donovaly už tento víkend!

Na Slovensku funguje Integrovaný záchranný systém (IZS), ktorý pozostáva z jednotlivých záchranných zložiek. Jeho úlohou je poskytovanie pomoci postihnutým subjektom.

Základné zložky IZS sú: hasiči, polícia, záchranná zdravotná služba, horská služba, banská záchranná služba.

V prípade akejkoľvek núdze je potrebné zavolať tiesňovú linku 112, ktorá funguje v celej Európe a dá sa na ňu dovolať z každého telefónu pevnej linky aj z mobilného telefónu, dokonca aj keď má zablokovaný displej alebo nemá vloženú SIM kartu. IZS prijme informáciu a posunie danej zložke na vyriešenie.

Ak sa stal úraz, boli ste svedkom náhlej život ohrozujúcej udalosti, zdravotný stav je vážny, najlepšie je priamo kontaktovať Zdravotnú záchrannú službu na bezplatnej tiesňovej linke 155.

Aké informácie si treba pripraviť?

Predstavte si, že došlo k spomínanej mimoriadnej udalosti. Máte poruke telefón a potrebujete pomoc. Zavoláte na 112.

V prvom rade sa snažte zachovať pokoj, pretože práve od vás v tej chvíli závisí, ako rýchlo sa k vám pomoc dostane.

Operátorovi najprv oznámite, čo sa stalo – stručný popis udalosti, napríklad pád lavíny, autonehoda atď. Následne, kde sa to stalo – je to najdôležitejšia informácia!

Treba uviesť presný názov miesta, GPS súradnice, číslo cesty, orientačný bod, číslo stĺpa elektrického vedenia atď.

Potom poviete, komu sa udalosť stala – meno, vek, počet zasiahnutých. Nakoniec podáte doplňujúce informácie – spresnenie zdravotného stavu, vedomie, meno oznamovateľa.

Stredisko Horskej služby po prijatí hovoru situáciu vyhodnotí a určí vedúceho zásahu, počet záchranárov, potrebný materiál, spôsob dopravy a prípadnú spoluprácu s ďalšími zložkami IZS. Zhromaždia sa sily a materiál. Každý záchranár si pripraví osobný technický a zdravotnícky materiál, vhodné vybavenie a oblečenie a dostatočné zásoby tekutín a jedla tak, aby bol záchranár schopný vo vysokej fyzickej záťaži plnohodnotne fungovať po nevyhnutný čas.

Prvá záchranná skupina sa snaží dostať k postihnutému v čo najkratšom čase a zabezpečiť neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Jej vybavenie je ľahké a presun rýchly (beh, rýchla chôdza). V našich kruhoch túto skupinu nazývame dostihové kone.

Druhá záchranná skupina zabezpečí dodatočnú zdravotnú a technickú pomoc a transport postihnutého. Jej vybavenie má vyššiu hmotnosť, preto je postup skupiny pomalší. Priliehavejší názov ako kone ťažné pre druhú skupinu neexistuje.

Po dosiahnutí postihnutého prvou skupinou nasleduje zhodnotenie situácie, predovšetkým vzhľadom na bezpečnosť záchranárov (padajúce skaly, lavína…). Keď nehrozí priame nebezpečenstvo, nasleduje samotná záchrana a transport zraneného.

Po odovzdaní pacienta ďalšej zložke IZS a návrate do strediska sa všetky prostriedky pripravia na opätovné použitie. Doplní sa chýbajúci materiál. Nasleduje vyhodnotenie akcie, odstránenie nedostatkov, vyzdvihnutie pozitív a zverejnenie výsledkov.

Mohlo by vás zaujímať

Lyžovanie

Blizzard: Lyžiarska výbava víťazov

V službe sme s kolegami často svedkami ľahkovážnych, niekedy aj alkoholom ovplyvnených rozhodnutí a ich následkov. Úrazy, zlomeniny, ale aj ohrozenie či strata života. A úplne zbytočne.

Dĺžku nášho života na Zemi môžeme úplne pokojne prirovnať napríklad k dĺžke trvania pádu lavíny. Je to pár sekúnd… Preto som si úplne istý v tom, že svoje kroky a rozhodnutia si treba v horách dobre premyslieť a zbytočne si neskracovať tých svojich „pár sekúnd“, ktoré sme dostali.

Hory sú na prvý pohľad veľké, drsné, studené a nebezpečné. Ak sa im prispôsobíme, rešpektujeme ich silu a pravidlá, odmenou pre nás je nekonečný pokoj, čistota a krása.

Takú krásnu modrú oblohu uvidíte len z najvyšších štítov. Také ticho sa dá na Zemi zažiť iba v horách.

Často si spomínam na jeden zimný bivak s kamarátmi Lemrouchom a Danom v Alpách pod Petit Dru. Bez ničoho, len lano pod chrbát a batoh na nohy. To absolútne ticho po celú noc prerušoval hluk padajúcich skál a hukot lavín. Do smrti si budem pamätať ten obraz mesiacom osvetlených štítov a obrovský rešpekt pred mohutnosťou hôr a ich gigantickou silou, ktorá je schopná rozdrviť nás na prach, ak urobíme hoci len menšiu chybu. Na druhý deň sme si parádne zaliezli a šťastne sa vrátili domov.

Aj tento silný zážitok prispel k tomu, že si výstroj v práci aj v službe kontrolujeme vždy dvakrát, a keď sa nám počas lezenia alebo skialpovania v teréne alebo na počasí niečo nezdá, tak sa radšej vrátime. Hory sú predsa stále tam a ešte dlho budú. My sa do nich môžeme hocikedy vrátiť, obdivovať ich a načerpať kopu energie. Horám zdar!

Mohlo by vás zaujímať

Lyžovanie

Ako chodí Mikuláš vo Švajčiarsku alebo čo ľudia nevymyslia…