Rozhodli sme ísť do strediska, o ktorom sme sa už pomerne dosť napočúvali a načítali. Výjazd na Dachstein sme naplánovali na 19. januára, ale keďže v tom čase bolo stredisko zatvorené, rozhodli sme sa, že pôjdeme na Štefana, aby sme sa trochu rozhýbali po Vianociach. Celkom to vyšlo, nakoľko snehu po oteplení sa cez sviatky veľa nezostalo. Ľadovec bol zárukou, že tohtoročnú sezónu zahájime na prírodnej snehovej pokrývke.

Na Dachsteine nás čakalo 30 cm prašanu

Ešte večer pred odchodom sme mali dilemu, či vyraziť. Stredisko bolo 19. decembra zavreté a na žiadnej stránke sme sa nemohli dozvedieť, či už je v prevádzke a ako to vyzerá s miestnym snowparkom. Nakoniec sme sa dohodli, že vyrážame aj keby mali traktory padať. Urobili sme naozaj dobre, lebo stredisko sa nám počas celého dňa odmieňalo za návštevu nádherným slnečným počasím a asi 20-30 cm nádielkou prašanu.

Išli sme autom, cesta trvá z Bratislavy asi 4 až 4 a pol hodiny, väčšinou po diaľnici a rýchlostnej ceste. Iba v poslednej štvrtine sa ide po ceste prvej triedy resp. po miestnych komunikáciách. Úplne na záver, pred posledným stúpaním, sme sa rozhodli radšej nahodiť reťaze. Nakoniec sme konštatovali, že sme urobili dobre, lebo v závere sa ide po kvalitných serpentínach a pri čerstvej nádielke to nie je žiadna sranda.

Park z ľadovca dočasne zmizol

Na samotný ľadovec ide veľká kabínová lanovka, ktorá pojme asi 40 ľudí (len môj odhad). Po pomerne rýchlom výstupe v celkom  kvalitnej výške sa ocitnete vo vrchnej časti strediska, kde sa tiež nachádza reštaurácia s peknou výhliadkou na okolité končiare. Parádny pohľad je na náprotivné kopce, kde možno vidieť ako na dlani jednotlivé strediská patriace pod oblasť „Ski amadé“. Musí tam byť určite super jazdenie. Momentálne sme ale videli, že v spodných častiach bol sneh iba na zjazdovkách, veľa prírodného tam nebolo.

O to viac sme boli spokojní my hore na ľadovci. Čerstvo napadaný sneh, azúrko, bezvetrie a keďže hlavná lyžiarska sezóna sa už začala, aj veľmi málo ľudí. Krátke sklamanie nás čakalo na začiatku – zistili sme, že park je vo výstavbe. Ale trápilo nás to len chvíľu. Okamžite sme sa pustili do okukávania miestnych zjazdoviek a vlekov.  Pravdupovediac, pre milovníkov dlhých a náročných tratí toto stredisko rozhodne  nie je. Nachádzajú sa tu dva krátke vleky, ktoré slúžia hlavne na prepravu v rámci parkov (ktoré tu momentálne neboli), jeden dlhší vlek a v spodnej časti dvojsedačka. Všetky svahy sú označené ako červené, ale dva z nich by som tak určite neoznačil.

Pivko je lacnejšie ako v Taliansku či Francúzsku

Nám to na rozjazdenie stačilo. Doobeda sme skúšali, čo nám na začiatok naše telá a výstroje dovolia. Poobede sme sa po pivečku (2,80€ malé, 3,50€ veľké) a príjemnom  posedení v reštaurácii rozhodli  viac pojazdiť po miestnom offpiste. Stálo to za to. Tých pár ľudí čo tam bolo, nemalo šancu prejazdiť všetko a tak sme si celkom v pohode nachádzali vlastné lajny a tešili sa z neuveriteľného začiatku zimy.

V závere sme ešte objavili pre nás dovtedy skrytý priechod – tunel. Všimli sme si zopár lyžiarov, ktorí sa po visutom rebríku snažili dostať do otvoru v skale. Keď sme si to overovali na mape, zistili sme, že táto jaskyňa vedie cez masív končiara na druhú stranu hrebeňa odkiaľ sa zrejme dá zjazdiť až k údolnej stanici veľkej kabíny. Bolo už ale málo času aby sme to preskúmali a tak pri najbližšej návšteve je ešte čo objavovať.

Ak to mám celkovo zhodnotiť, ľadovec  je zaujímavé navštíviť iba v prípade, že v okolitých strediskách nie je dostatok snehu, teda v prípade slabej zimy, alebo mimo zimnej sezóny. Hlavným lákadlom  je predovšetkým snowpark, resp. miestne bežkárske trate vhodné počas letnej prípravy. Tí, čo túžia po dlhých upravených „diaľniciach“, strmých svahoch a širokých pláňach budú sklamaní. Nám to ale stačilo vrchovate a spokojne sme mohli pred štvrtou (posledná jazda lanovky smerom dole je 16,50) vyraziť smer Bratislava.

Web strediska: www.dachsteingletcher.at

[nggallery id=28]