Keďže veľa ľudí sa nás pýta na školu lyžovania, začneme na stránkach Snowmagazínu preberať aj to. V dnešnom článku sa venujeme deťom. Autorom je Igor Plávka starší, ktorý trénuje maličké deti v lyžiarskom oddieli Lokomotíva už viac ako 40 rokov a právom rozumie ich psychológii a osobitému prístupu k tým najmenším.

Aby decká rozumeli, treba sa im prihovárať detským spôsobom. To je základ. Každý vek má svoje zvláštnosti a jedinečný prístup (v ďalších častiach jednotlivé vekové stupne popíšeme podrobnejšie):

Vek 2 až 5 rokov

Neodporúča sa vykonávať s nimi akúkoľvek organizovanú výučbu lyžovania. Je dobré, aby si zvykali podľa chuti na zimné prostredie, na sneh, na detské lyže, majú sa proste hrať na snehu a so snehom. Vhodné prostredie „Lyžiarska škôlka“.

Vek 6 až 9 rokov

V tejto vekovej skupine je pre malých lyžiarov charakteristická škola hrou, ktorú cvičiteľ režíruje s výukovým zámerom. Pritom je ale treba brať do úvahy, že deti v tomto na základe svojich psychomotorických podmienok:

• s obľubou jazdia v nízkom postoji
• lyžujú vo vysadenom postoji (v záklone, na záchode, etc.)
• majú sklon k jazde po vnútorných hranách, v širšej stope a v miernom pluhu (nohy do X)
• zatáčajú výraznou zmenou zaťaženia lyží v spojení s ich pluhovou polohou, neskoršie až prestúpením (ľahšie zvládnu tento pohyb na základe vrodených reflexov – rytmus chôdze)
• pri zatáčaní sa objavuje rotácia (pohybovo ovládajú predovšetkým stred tela – vychádzajú z pohybu trupu )
• sú schopní vykonávať pohyby len v nedokonalej forme – hrubom tvare.

Svetom detí v tomto veku sú city a hry. Učia sa prostredníctvom zmyslových vnemov, učenie je zážitkové. Je motivované príjemným a nepríjemným. Deti sa majú hrať a napodobňujú jazdu cvičiteľa, rodičov, prípadne iných lyžiarov.

Výhodným prostredím sú vymedzené priestory s detským vlekom, s umelo upravenými zjazdovými trasami, výhodnými terénnymi tvarmi a vybavené vhodnými učebnými pomôckami „lyžiarske ihrisko“. Lyžiarsky cvičiteľ je najlepšie prijímaný v roli režiséra hier, spoluhráča a pod.

Vek 9 až 12 rokov

Pre deti tejto vekovej skupiny je typický nácvik lyžiarskej techniky. K hrám a k súťažiam  pristupuje ako dôležitý činiteľ aj slovná a zraková inštrukcia. U detí je už natoľko rozvinuté rozumové chápanie, že je výhodné aj učenie prostredníctvom slova.

Telesné proporcie sú už na tomto vývojovom stupni vyrovnávajú a deti sú schopné zvládnuť aj jednoduchšiu bežnú techniku. Pri zjazdoch vedia zaujať správny postoj, dokážu viesť v oblúku lyže po hranách, odľahčujú lyže zvýšením a znížením, používajú vedome palice a dokážu zahájiť oblúk taktiež protiotáčaním, alebo predtočením (ovládajú pohyby na lyžiach stredu, aj periférnych oblastí tela ). Sú schopní zdokonaľovať koordináciu pohybu – cviky, ktoré majú zvládnuté nahrubo môžu vylepšovať až do jemného prevedenia.

Motiváciu k učeniu deti nachádzajú tiež v úspechu a sú schopní prijímať nielen bezprostredné ciele. Začínajú chápať spoločné ciele skupiny a sú ochotní sa angažovať pre zvládnutie spoločných úloh. Vzájomne si pomáhajú. Lyžujú na im primeraných terénoch a zjazdových tratiach.

Vek 12 až 16 rokov

Ak deti trénovali podľa zásad z predchádzajúcich stupňov, môžeme lyžiarsku výučbu v tomto veku označiť za tréning. Psychomotorické a rozumové schopnosti sa natoľko približujú dospelému lyžiarovi, že vieme uplatniť techniku a metodiku jazdy v plnom rozsahu. Treba však dbať na to, aby sa organizmus mladých lyžiarov nepreťažil.

Žiaci sú racionálne vyspelí, prejavuje sa u nich túha po uplatnení a po výkone . Môžu byť motivovaní aj perspektívnymi cieľmi. To všetko dáva cvičiteľovi možnosť uplatniť pri výcviku nielen slovnú a zrakovú inštrukciu, ale tiež metódu súťaží a pohybových úkolov. Pre celú radu žiakov môže byť perspektívou závodná činnosť, alebo sa môžu zamerať na prípravu ku skúškam lyžiarskych inštruktorov, alebo tiež na príťažlivú rekreačnú lyžiarsku aktivitu.

Ak žiaci v tomto stupni chodia po pretekoch, alebo sa pretekajú v rámci svojej skupiny, cvičiteľ sa v ich očiach má javiť ako „tréner“ a starší partner.