Denník inštruktora, časť 3. – 75 ročný inštruktor sprevádza najmä Rusky

12. januára 2010

Už som tu skoro mesiac. Zistil som ako to tu chodí, aj nemčina sa trošku zlepšila. Dnes napíšem niečo o práci inštruktora, kolegoch a mojich celkových dojmoch.

Už som  tu skoro mesiac. Zistil som ako to tu chodí, aj nemčina sa trošku zlepšila. Dnes napíšem niečo o práci inštruktora, kolegoch a mojich celkových dojmoch.

Podľa zmluvy pracujem každý deň štyri hodiny, medzi 10 až 12, potom mám dve hodiny voľno. Medzi druhou a štvrtou opäť. Učím šesťkrát do týždňa, soboty mam voľné. Ak pracujem aj vtedy, dostanem príplatok za prvú hodinu 40 eur a za každú ďalšiu 18 eur. Keď je robota snažím sa to využiť, aby som zarobil.

Jeden inštruktor má 75 rokov

Za ten krátky čas som už stihol hovoriť všetkými jazykmi, ktoré ovládam. Klientov som mal z celej Európy.

Vedenie je tu veľmi striktné, treba byť vždy a všade na čas. Keď sa tak nestane, hrozí to  vyrazením z práce. Kolegovia sú väčšinou Rakúšania, mladí, ale aj starší. Najstarší inštruktor u nás ma 75 rokov. Je úplne skvelé byť v takom veku stále schopný učiť a rozprávať. Svojim obľúbených ruským klientkam dával večer aj súkromné hodiny.

Samozrejme sú tu aj kolegovia, ktorí vám dajú pocítiť, že tu nie ste vítaný. To je všade. Na svete sú dobrí aj zlí ľudia, netreba to riešiť, iba sa pousmiať a ísť ďalej.

Vianoce mimo Slovenska

Bývam v apartmáne v Untertauerne. Je to dedinka vzdialená od Obertaeurnu asi desať kilometrov. Skibus stojí minútu od apartmánu, čo je výborné. Máme tu vcelku dobrébývanie, vrátane wifi, satelitu a podobne. Spolubývajúci? Maďara Attilu, Bulhar Rossa, Nemka Simone a do včera aj Slovenka Anna , tú už stihol šéf vyhodiť.

V Rakúsku som strávil aj prvé Vianoce mimo Slovenska, bez rodiny a najbližších kamarátov. Spolu s kamarátmi z druhej lyžiarskej školy sme urobili spoločne česko-slovenské-slovinské posedenie bez stromčeku. Všetkým nám chýbala Vianočná atmosféra doma, tak sme sa aspoň dobre opili a rýchlo zaspali.

V januári sú niektorí inštruktori bez práce

Ja som dostal najkrajší Vianočný darček, keď 26. decembra prišla moja priateľka. Strávila tu týždeň. Škoda, že to ubehlo tak rýchlo. Momentálne je po sviatkoch a aj po klientele, január je úplne najslabší mesiac, poniektorí inštruktori momentálne nemajú žiadnu prácu. Všetci už čakajú na február, keď sa začnú rakúske prázdniny. Posledný januárový týždeň idem aj preto na Slovensko na dovolenku .

V ďalšej časti napíšem nejaké pikošky z učenia a taktiež pár funny príbehov, čo sa tu stihli udiať.

Prečítajte si aj predchádzajúce časti:
Ako získať prácu na zimu v alpskom stredisku? (2. diel)
Odchod a predstavenie strediska Obertauern (1. diel)

[nggallery id=26]

1/1
Zavrieť reklamu