59 zjazdoviek v štyroch lyžiarskych oblastiach doliny Stubaital sú iba prvým prísľubom toho, čo tento región ponúka skúseným lyžiarom. Milovníci voľného lyžovania hľadajú dobrodružstvo pomimo zjazdovky – na ľadovci Stubaier Gletscher majú k dispozícii v rámci Powder Departmentu 15 nádherných tratí s hlbokým snehom, ktoré možno vďaka mape freeridových zón a GPS trackom ľahko nájsť.

Oblaky sa trhajú, kde tu už prebleskuje modrá obloha a webkamera prezradila, že hore na ľadovci Stubaier Gletscher bude počasie bez jediného mráčika. Nad perinou z hmly nás očakávajú jagavé slnečné lúče a k tomu čerstvý prašan. Nič viac netreba na geniálnu lyžovačku, teraz treba byť rýchly. Ako vravia freerideri – keď napadne čerstvý prašan, ide priateľstvo bokom. Keď nastane Powder Day, treba sa ponáhľať a zanechať prvé zakrútené stopy v panenskom snehu – ktoré môžu ostatní so závisťou komentovať.

Powder Department: Powder Department Runs

Tesne nach chatou Dresdner Hütte to začína, červená kabína lanovky Eisgratbahn sa hladko vynára zo sivej vatovej prikrývky do modrej zimnej oblohy. Naokolo sa otvára snežný raj, nad ktorým sa výrazne týči končiar Schaufelspitze ako stredobod stubaiskej ľadovcovej oblasti. Tento pohľad je pre Stubai rovnako typický, ako ľadovcové svahy šírky XXL s dokonale upravenými traťami, početnými značenými, ale neupravenými lyžiarskymi trasami či nekonečné možnosti pomimo nich. Miesta je teda nadostač, preto k jedenástim zónam vytýčeným ostatnú zimu súradnicami GPS a zakresleným do freeridovej mapy v rámci Powder Departmentu pribudli ďalšie. Spolu ich je už 15, pričom všetky sú dostupné vlekom bez namáhavého výstupu. Niektoré z nich, ako „Hidden Valley“ alebo úzky kaňon „Cannonball“, tesný, prašanom doslova zasypaný žľab, zreteľne vidno už pri výjazde na Eisgrat. To vyvoláva radostné očakávania – v hlave už robíme prvé otočky a snažíme sa zapamätať si menšie skaly, ktoré možno dobre využiť pri jazde.

Stubai – raj freeriderov

Celá dolina Stubaital a osobitne ľadovec ako „kráľovstvo snehu“ sú už roky známe zárukou snehovej pokrývky a svojou ponukou pre lyžiarov. Pre miestnych nadšencov je napríklad Schlick 2000 jednou z najlepších freeridových oblastí v okolí Innsbrucku – majestátna kulisa horského hrebeňa Kalkkögel zapadá do tohto dokonalého obrazu. Iba pošepky sa prezrádzajú možnosti v oblastiach Elfer a Serleslifte. Niet sa čo čudovať, miesta je málo, ale keď počas vrcholiacej zimy napadne čerstvý sneh, aj tu vzniká fantastická backcountry oblasť. Ešte bohatšie možnosti ponúka oblasť Stubaier Gletscher – vďaka nadmorskej výške a polohe na ľadovci tu majú freerideri k dispozícii skvelé snehové podmienky až do skorého leta. Tak ako všade v backcountry zóne však aj tu platí: keď opustíme vyznačenú trasu, vstupujeme do vysokohorského terénu s príslušnými rizikami – a každý zodpovedá sám za seba. Nevyhnutné sú základné vedomosti o nebezpečenstvách v horách, ako sú lavíny, a o správaní sa vo voľnom teréne, rovnako ako potrebné bezpečnostné vybavenie.

Najprv skontrolovať, potom jazdiť

Vo vrcholovej stanici Eisgrat vítajú všetkých lyžiarov a snoubordistov trblietavé slnečné lúče. Freerideri si určite ešte odskočia do cafe baru Zum Steinbock, to sa jednoducho patrí. Vďaka bezplatnému WiFi si možno ešte rýchlo skontrolovať najnovšiu lavínovú predpoveď, dobré espresso sa zatiaľ postará o potrebnú energiu. Teraz je čas ísť na Powder Department Checkpoint, k veľkej prehľadnej tabuli s mapou freeridových zón, aktuálnym lavínovým spravodajstvom a kontrolným bodom pre lavínový vyhľadávač. Od sezóny 2013/2014 bude takýto Freeride Checkpoint k dispozícii aj v údolnej stanici Stubaier Gletscher. Až po dôkladnej kontrole dovolíme širokým doskám ochutnať prvý prašan, zaboriť sa do čerstvého snehu pod stanicou Eisgrat a vydáme sa smerom na Cannonball. Z kabíny sa kaňon dá len ťažko prehliadnuť, tu v teréne je ťažšie ho identifikovať. Stačí však jediný pohľad na smartfón s GPS trackom, a vidíme, že ideme správnym smerom. Terén sa prudko zvažuje, hladina adrenalínu stúpa a sneh víri vzduchom – nemohlo to začať lepšie. Po zopár oblúčikoch nás kaňon vypľuje, avšak iba nakrátko. Hneď za chatou Dresdner Hütte nás čaká trať Stütze 12, pomenovaná podľa čísla podpery lanovky.

Počas výjazdu červenou kabínou ostáva čas sa vydýchať. Ustaté stehná pália, čo nie je prekvapivé po prejdení 1200 výškových metrov na najlepších svahoch s hlbokým snehom – súčasne sú však žeravé po nových zjazdoch. Napriek perfektným podmienkam, ktoré samozrejme prilákali veľa ďalších záujemcov, možno popri GPS trackoch ešte vždy nájsť veľa terénov bez jedinej stopy. Napríklad v zóne The Wall, variante obľúbenej lyžiarskej trasy Skiroute Fernau-Mauer. Jazda sa oplatí, ešte zaujímavejšia je však vedľajšia trať. Hrebeň v blízkosti okraja morény priam čaká na prvú stopu.

Takže neváhajte, lyžovačka ešte neskončila a je stále čo objavovať.

Foto: www.stubaier-gletscher.com