Prvé vleky na Slovensku stáli v Tatranskej Lomnici

Prví lyžiari sa začali objavovať na slovenských svahoch na prelome 19. a 20. storočia. Pred prvou svetovou vojnou to už nebolo len vo Vysokých Tatrách, ale tiež v Banskej Bystrici, alebo Kremnici.

Prvou organizáciou, ktorá sa venovala lyžovaniu bol Tatranský turistický spolok v Liptovskom Mikuláši.

Lyžovanie v tom období bolo však iné oproti tomu, čo si pod lyžovaním predstavujeme dnes. Išlo predovšetkým o beh na lyžiach a skoky na lyžiach. Prvé preteky v skokoch, resp. klasickom lyžovaní prebehli v 20. rokoch 20. storočia.

Alpské zjazdové lyžovanie vzniklo až s budovaním prvých vlekov. Pokusy o prvé vleky boli už predvojnovom a v medzivojnovom období. Od pokusov k skutočne vážnym projektom sa prešlo až v období stabilizácie prvej Československej republiky. V tomto období pribudli viaceré lanovky v oblasti Tatranskej Lomnice. Visutú lanovku z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso dokončili v roku 1937. Zo Skalnatého plesa vtedy sprevádzkovali do Lomnice špeciálnu lyžiarsku zjazdovú trať.

Prvý vlek na Slovensku – Tatranská Lomnica?

Toľko k historickému pozadiu. Nasledujúce fotky pochádzajú zrejme z rokov 1930-1939. Ide o zbierku historických pohľadníc, ktorá sa nachádza v archíve Pamiatkového úradu. Fotografie fotili zrejme pracovníci Štátneho komisariátu (pred vznikom vojnovej SR), alebo štátneho referátu na ochranu pamiatok (počas prvej SR). Konkrétne meno fotografa, alebo viacerých fotografov sú pravdepodobne neznáme.

Na fotografiách je zachytený lanový vlek s drevenými stĺpmi/podperami. Ide o značne improvizované prepravné zariadenie, ktoré v Tatranskej Lomnici stálo pravdepodobne koncom 20. alebo začiatkom 30. rokov minulého storočia.

Za prvý vlek určený špeciálne pre lyžiarov sa na Slovensku považuje elektricky poháňaný vlek zo Štrbského plesa. Viedol na Solisko a mal dĺžku tri kilometre. Sprevádzkovali ho v roku 1943. (Pozn.: Božena Paugschová a kol.: Lyžovanie, Učebné texty pre študentov telesnej výchovy)

Preteky? Extrémny jarný zjazd po dvojiciach

Ako vo svojom článku o histórii lyžovania spomínal Mikuláš Sliacky – všetci sme boli freerideri. Na vlastných skúsenostiach zo 60. a 70. rokov hovorí to, čo platilo aj o polstoročie predtým: Žiadne upravené svahy, žiadna premakaná technika. Lyžiar sa musel prispôsobiť podmienkam na svahu, počasiu a prírode.