Tak a sme tu opäť. Piaty rok po sebe patrí poobedie poslednej októbrovej soboty našej návšteve ľadovca Pitztal v Tirolsku. Prečo práve tento dátum je dlhá história, ale som ochotný ju pri dobrom pivku osvetliť.

Dolinou Pitztal prichádzame k parkovisku okolo jedenástej hodiny doobeda a nad horami sú oblaky. S našou karmou nás to ale nevyvádza z miery a na parkovisku, na ktorom je zatiaľ blato zamrznuté,  rozbaľujeme prvýkrát túto sezónu lyžiarske nádobíčko.

Muzika z autorádia ruší susedov obliekajúcich sa na parkovisku, ale nabudiť sa treba. Predsa len to vstávanie po hodine spania o tretej nad ránom po Haloweenskej párty mi vekom začína pripadať ťažšie a ťažšie. Hodinka motania sa okolo auta prebehla bez úrazu a o 11:45 sme v tuneli vo vláčiku na ľadovec. Je plno, ale po skúsenostiach vieme, že toto nič neznamená. 12 minútová cesta „Gletscherexperess-om“ končí vo výške 2840 metrov.

Prvá jazda z 3440 metrov s prevýšením 600 metrov

Obúvame lyže a po krátkom presune rovno na kabínku, ktorá nás vyváža do najvyššieho bodu strediska – rovných 3440 m. Výhľad je obmedzený len zakrivením Zeme, hneď pred nami je druhý najvyšší vrchol Rakúska – Wildspitze (3774).  Ťažké dýchanie nám len potvrdzuje, že sme vysoko. Skáčeme do viazaní a sme pripravení zodrať zopár milimetrov ľadovca.

Stredisko ponúka 3 km modrých, 30 km červených a 4 km čiernych zjazdoviek. Najzábavnejšia je samozrejme zjazdovka zo samého vrcholu strediska. Má prevýšenie 600m a viacero variánt obtiažnosti. Vyberáme si strednú na začiatok. Sneh je vodivý, na krajoch zjazdovky je ešte stále prašan z poslednej nádielky. Zjazdovky sú aj napriek plnému parkovisku poloprázdne, upravené.

Široký profil zjazdoviek dáva možnosť pustiť sa rezanými oblúkmi bez ohrozenia bezpečnosti svojej alebo cudzej. Horšie je to len na veľmi zúžených miestach a svahom exponovaným slnku. Tam sa vytvárajú tvrdšie platne. Prechádzame do východnej časti strediska, kde kabínková lanovka nahradila nekonečnú kotvu. Tu sa nachádza modrá zjazdovka, park s boxami a railami ako aj skočky a vlny. Skoky sú tak stredne upravené ale zato s rôznou obtiažnosťou. Využívame aj strmosť spodnej časti na výlet do prašanu, ktorý je rozjazdený, ale o to zábavnejší. Postupne prelyžovávame všetky zjazdovky už za slnečného počasia. (kto mohol pochybovať?)

Na záver trošku tlačenia

Lanovky premávajú do cca 15.20-16.00 podľa dostupnosti. Krásnu lyžovačku uzatvárame pri pohľade na strapec lyžiarov tlačiacich sa do vláčiku v rotunde pri pivku. Keďže sa ani po tomto manévri strapec nezmenšuje, stávame sa jeho časťou. Trošku tlačenia, ale na tretí krát sme v tuneli. Teraz to trvá iba 7 minút a skibus nás vyhadzuje opäť na parkovisku. Teraz však už blato rozmrzlo a trošku nám kazí dojem. Balíme veci a rýchlym presunom sa ubytovávame v hosteli Romedihof. Je to bývalá pošta zo 16. storočia, renovovaná na ubytovanie. K dispozícii je veľká vybavená kuchyňa, kúpeľne, internet ako aj spoločenská miestnosť. Vrelo odporúčam!

Web strediska: http://www.pitztaler-gletscher.at/de

Foto z výletu:

[nggallery id=81]