Niekoľko príbehov, ktoré ste nám poslali do súťaže o lístky do strediska Stuhleck. Prvá časť príbehov už bola uverejnená. Išlo io veľmi vtipné črty o Stenmarkovi na Štrbskom plese a iné. Teraz si prečítajte ďalšie námety.

Fungovalo to fajn, až dokiaľ nášmu bufetu nezačali odmŕzať nohy

Týmto chcem pozdraviť všetkých lyžiarov aj nelyžiarov. Prečo nelyžiarov? Zachvíľku to pochopíte z môjho príbehu. Fotka je robená u nás na Slovensku, na Čertovici. Pretože v ten rok bolo málo snehu, prešli sme niekoľko stredísk, ale podmienky boli dosť mizerné. Tu sme si prišli na svoje. Ľudí už nebolo veľa a ani na vleky sa dlho nečakalo. Dokonca aj sneh bol prírodný, žiadna tráva pod lyžami… Na také „mini“ lyžovanie ju určite odporúčam.

U nás doma (ja, muž a dve dospelé deti) som vždy lyžovala iba ja. Decká to nikdy „nechytilo“ a ja som si tak vždy musela nájsť „parťáka“ na lyže. Tak tomu bolo aj na Čertovici. Vytiahli sme s nami na lyže aj sesternicu Mišku s mužom Majom. Ja s Majom sme lyžovali a môj muž so sesterkou ako nelyžiari postávali pri kraji zjazdovky a robili nám pravidelný full servis.

Naozaj som si to užívala, veď čoby nie, keď každé kolečko Vás už čaká teplý čajík s rumom, poprípade nejaký ten rožtek so šunkou. Fantázia! Ubiehalo nám to skvele, až dokiaľ nášmiu „bufetu“ nezačali odmŕzať nohy, prestalo ich baviť obsluhovať nás a  samozrejme nás upozornili, že my by sme to tiež už nemali so silami preháňať. Najmä, aby sme si niečo nezlomili.

A v tom to prišlo: spoza kopca sa vyrútila postaršia lyžiarka. Podľa veku, štýlu jazdy a rýchlosti , akou sa rútila so smrťou v očiach sa dalo predpokladať, že na lyžiach už nestála dobre dlho a teraz, po možno 30-tich rokoch ich išla oprášiť a vyskúšať. Nepodarila sa jej však elegantná zátačka, miesto toho si to nasmerovala presne na našich dvoch „nelyžiarov“. Záver bol jasný. Zrážka, skvelý bufet skončil na snehu a odniesla si to Miškina zlomená pravá ruka, cez ktorú sa prevalila pani „L“. Môj muž spadol na kus ľadu tak nešikovne, že mu začalo krvácať z nosa…. My sme zostali celí a nelyžiari skončili na pohotovosti. Tak sme im ako odškodné sľúbili, že im kúpime prilby 🙂

Dnes sa na tom smejeme, no vtedy „niekomu“ do smiechu nebolo.

Dagmar Kocianová

Prvá boardovačka v živote v Badkleinkirchheime

Vybrala som fotečku z dávnejších dôb, a to z viacerých dôvodov. Okrem toho, že to bol môj prvý deň v živote na snowboarde, bola to asi celkovo najlepšia lyžovačka s kamarátmi v nádhernom Rakúskom stredisku Badkleinkirchheim.

Mala som 14 rokov a mladšia kamarátka ma vtedy hore na kopci učila na malom svažíku boardovať. Úplná idylka, slniečko, kopec snehu (tých 846 pádov nepočítam ). Bolo nás tam 7 a my dve najmladšie sme boli hore samé, keď sa z ničoho nič asi za 2-3 minúty prirútila taká víchrica, že nebolo vidieť na krok. Zo zúfalstva sme si sadli na boardy a spúšťali sa k najbližšej kaviarni. Zázrakom sme našli moju mamu, lebo všetci ostatní sa rozhodli zísť na lyžiach až dole po záveternom svahu. Pre nás by to však bol veľmi tvrdý oriešok, a tak sme, spolu s ďalšími sto lyžiarmi, čakali hore, kým pustia kabínku. Dočkali sme sa po nejakej pol – trištvrte hodinke, ale nervy sme mali riadne. Napriek tomu bolo úžasne a doteraz len snowboardujem a veľmi rada.

Na tej fotke som tá vpravo a vedľa mňa najlepšia kamarátka a jej brat, pár krokov od dolnej stanice sedačky. Stredisko vrelo odporúčam, je tam nádherne a okrem úžasných svahov je mestečko preslávené kúpeľmi, ktoré sú po dni na lyžiach priam božské!

Halina Zíková

Niekoľko rád k lyžovačke na Stuhlecku

Lyžujem sa iba párkrát do roka, preto ani lyže nevlastním, požičiavam si ich. Nie je to pre mňa šport ale relax, kochanie sa prírodou naokolo a užívanie si slniečka počas sedenia na lanovke. Na lyže chodievam s kamarátkou Katkou a tých párkrát do roka to býva na Stuhleck.

Cestujeme vlakom z petržalskej stanice a aj keď vlak odchádza zavčasu ráno, mne osobne to vyhovuje, lebo vo vlaku stihnem trochu dospať predošlú noc a vlak zastaví 10 minút chôdze od stanice lanovky.

Aj keď sa na svah zjazdovky dostaneme až okolo 10:30 a lyžovať môžeme do 16:00, stihneme zlyžovať všetky zjazdovky a ešte máme čas na obed v panoramatickej reštaurácii W11 (tradičný wiener schnitzel mit bratkartoffeln und sachertorte). Cesta naspäť do BA je spacia, veď iné sa nedá robiť po lyžovačke vo vyhriatom vlaku.

Malý tip pre cestujúcich vlakom ako som napísal do komentárov jedného článku na snowmagazin.sk: Doobeda sa oplatí vyhnúť hlavným zjazdovkám (1, 1a, 1b), vyviesť sa 4-sedačkou lanovkou A, potom presadnúť na 6-sedačkovú lanovku D k reštaurácií. Odtiaľ sa vybrať zjazdovkou 10 k lanovke Steinbachalmbahn C, potom sa doobeda spúšťať zjazdovkami 10 a 11 (samozrejme, keď príliš nefúka, lanovka nemá „bublinu“). Ešte dodatok ohľadom pohodlnosti lyžiarov, vleky F I a F II bývajú prázdne (obe sú kotvy), no široká zjazdovka 2 je dobrá pre začiatočníkov.

Peter Knazeje