Aké typy lyžiarov jazdia na slovenských svahoch?
Je tesne pred Silvestrom a preto si s humorom zhrnieme lyžiarov, ktorí jazdia na slovenských horách. Ako býva zvykom, mnohí ľudia budú po jeho prečítaní hovoriť, že autor sa nemá čo obúvať do ostatných a hľadieť skôr na seba. Článok však slúži najma na pobavenie sa, nechceme nikoho rozhádať. V článku vychádzame zo skutočností, ktoré sú dlhoročne odpozerané zo slovenských hôr. Článok vyšiel svojho času v denníku SME, toto je však nezmenená verzia.
Je tesne pred Silvestrom a preto si s humorom zhrnieme lyžiarov, ktorí jazdia na slovenských horách. Ako býva zvykom, mnohí ľudia budú po jeho prečítaní hovoriť, že autor sa nemá čo obúvať do ostatných a hľadieť skôr na seba. Článok však slúži najma na pobavenie sa, nechceme nikoho rozhádať. V článku vychádzame zo skutočností, ktoré sú dlhoročne odpozerané zo slovenských hôr. Článok vyšiel svojho času v denníku SME, toto je však nezmenená verzia.
Tu je spomenutá typológia:
Typický Maďar: Zväčša nosí lyže pätkami dopredu. S takto umiestnenými lyžami na chrbte sa otáča o 360 stupňov, čo spôsobuje kolízie už na parkovisku. Keď sa pohne od auta smerom ku svahu, lyže sa mu rozídu do tvaru X. Nosí ich potom v náručí. Pri lyžovaní sa chová viac sebavedomo, zväčša chodí bez náznaku techniky stále rovno. Je lepšie sa mu zdiaľky vyhnúť, lebo jeho trasa sa dá ťažko predvídať.
Typický Slovák: Obdoba typického Maďara. Na svahu pôsobí sebavedomejšie, lebo si uvedomuje, že je v domácom prostredí. Môže sa stať, že guráž a rýchlosť si buduje niekoľkými poldecákmi tvrdého alkoholu. Často strávi ten istý čas, čo na svahu, aj v miestnom pohostinstve. V rade na vlek je lepšie ho nepredbiehať (šanca dostať päsťou do nosa), na svahu zasa rýchlo obísť.
Názvy maďara a Slováka sú ilustračné. Sú to dva príznačné typy ľudí zo slovenských svahov. Proste miestni opilci a na druhej strane a nerozkukanci, ktorým všetko padá z rúk už na parkovisku a ohrozujú tým ostatných.
Deti typických Slovákov a Maďarov: Neriadené strely. Nechcú sa učiť lyžovať, pretože si hovoria: “My sa nemusíme učiť. My už lyžovať vieme!” Jazdia väčšinou rovno, v dvoch až troch kusoch sa naháňajú. Majú svojský štýl, zato techniku žiadnu. Kvôli nim sú namontované na stĺpoch a snežných delách ochranné beriéry. Pre ostatných lyžiarov nepredstavujú veľké nebezpečenstvo, lebo majú nízku hmotnosť.
Bežkár: Nie je moc častým zjavom na zjazdovkách. Keď sem príde, púta pozornosť celého okolia. Bežkári sa ťažko vyrovnávajú s tým, že nemajú hrany. Umožňuje im to síce chodiť rovno, ale nie brzdiť. Keď sa typický hobby bežkár dostane na svah a potrebuje ho zísť (Skalka, Krahule), jeho jazda pravidelne končí pádom (môže so sebou vziať aj viacerých prizerajúcich sa lyžiarov).
Skialpinista: Aj skialpinisti sa často vyskytujú na krajoch upravených zjazdoviek a treba si preto na nich dať dobrý pozor. Napriek očakávaniu, že sa pohybujú smerom dolu ako ostatní lyžiari, môžete byť v rýchlej jazde zaskočení. Oni totiž milujú šľapanie a situáciu na svahu zamotajú všetkými smermi. Skialpinistov nemusíte stretnúť iba na exponovaných svahoch či vysokohorských strediskách. Jedného sme s cepínmi a pásmi zazreli aj na 500 metrovej zjazdovke na Pezinskej Babe pri Bratislave.
Začiatočník: Začiatočníci sa delia na dva typy: tí čo jazdia pod dohľadom inštruktora či kamaráta a tí, čo to skúšajú sami. Tí s inštruktorom predstavujú nebezpečenstvo najmä pre inštruktora. Tí ostatní pre všetkých lyžiarov. Začiatočníci by preto nemali lyžovať na takých svahoch ako ostatní lyžiari.
Školské zájazdy: Skupiny lyžiarov na svahu, ktoré sú viac alebo menej organizované. Skupiny vás môžu prekvapiť nasledovne: 1. stoja uprostred svahu a neorganizovane sa kopia okolo učiteľa, teda sa im nemôžete vyhnúť; 2. typicky skupinová činnosť – hadíky naprieč celým svahom. V rýchlosti ich nemáte šancu minúť; 3. dávajte pozor, aby sa skupina nedostala pred vás na lanovku, lebo si postojíte. V prípade pomy, ktorú skupinové deti rady púšťajú prázdnu, si postojíte dlhšie.
Miestni borci: Ak je to malé stredisko sú to väčšinou tínedžeri z okolitých dedín. V prípade väčšieho strediska (Jasná, Vrátna) aj mladí ľudia z priľahlých miest. Väčšinou sa poznajú s vlekármi a majú v strediskách svoje obľúbené miesta, ktoré môžu i nemusia prezradiť. Na svahu patria medzi priemerných lyžiarov…blabla
Malý pretekár: Radi sa predbiehajú v radoch na vleky. Oproti väčšine na svahu lyžujú výborne, zato však milujú vysoké rýchlosti. Ohrozujú viac seba ako okolitých lyžiarov. Nebezpečnými sa stávajú v radoch na vlek kde chcú ostatné decká zhodiť a vyvolať tak domino efekt. Často majú vyhradené samostatné časti strediska na jazdenie v bránach, pre lyžiarov tak nie sú nebezpeční.
Carver (rezač oblúkov): Majú tvrdé a vykrojené lyže s ostrými hranami vhodné na manchestrové svahy. Vo veľkých rýchlostiach režú oblúky, snažia sa položiť sa do oblúku. Väčšinou im lyže umožňujú robiť na svahu zázraky, často im chýba technika. Čo je hlavné, neuvedomujú si, že sú potenciálne nebezpeční pre ostatných. Sústredia sa na prefektné prevedenie techniky, nevšímajú si okolie a stáva sa, že svahy nie sú pre nich dosť široké. Pri extrémne uzavretých oblúkoch môžu jazdou do kopca nepríjemne prekvapiť dolu idúcich lyžiarov. Zrazu sa objavia v ich zornom uhle, čo nečakajú ani oni, ani idúci lyžiari. Pri páde vás môžu porezať ostrými hranami.
Freerider: Na svahoch sú vtedy, keď nie je mimo svahov sneh, alebo sa dopravujú do vedľajšieho údolia. Ich poznávacím znamením sú široké, dlhé a málo vykrojené lyže. Kvôli malému vykrojeniu chodia väčšinou rovno. Ich heslo znie: “dajme to do rovna” (najlepšie so skokom). Sú to dobrí lyžiari, keď však padnú, potom poriadne. Keďže nosia helmy, chrániče chrbta, im sa zväčša nič nestane. Tiež preto, že vedia a sú zvyknutí padať. Horšie to je v prípade, že sa s niekým zrazia.
Freestyler: Spolu s tuleňmi je to typický obyvateľ snowparkov. Majú lyže so zahnutou pätkou aj špičkou. Radi skáču a robia po svahu kadejaké hlúposti. Väčšinou sú to tínedžeri a tvoria komunitu okolo stránky www.freeskier.sk🙂
Ruská panička: Nelíši sa od americkej. Poznávacie znamenie je načuchraná vetrovka z kožušiny s baranicou a líškou okolo krku. Zásadne nosia tieto dámy na lyže legíny. Lyžujú v doprovode mladých inštruktorov. Keď sú bez manželov (nie sú v stredisku, lebo zarábajú) pohybujú sa v spoločnosti podobne odetých dám, alebo inštruktorov.
Telemarkista: Na Slovensku ich moc nie je. Keď prídu do strediska, sú to králi svahov, každý ich obdivuje. Nejazdia rýchlo a nebezpečne, skôr si užívajú dobrý pocit z jazdy.
Tuleň: Tak prezývajú lyžiari snowboarderov.(boarderi zase lyžiarov paličkári, rákosníci, bežkári a inak) Prezývku získali pre neustále posedávanie na svahoch, keď sú unavení, alebo si zapínajú viazanie. Nebezpeční pre ostatných sú najmä podľa schopnosti ovládať snowboard. Keď však sedia chrbtom ku svahu a nemajú chránič chrbta, môže sa stať, že lyžiar nestihne zabrzdiť a nepríjemne im hranami vrazí do chrbta. Snowboarderi často navštevujú spolu s freestylistami parky.