Celkový pocit zo strediska je výborný. Prísť sem pri lepších snehových podmienkach, bolo by to hádam dokonalé. Trate nie sú príliš dlhé, ale myslím, že na svoje si tu príde každý. Kto ma rád freeride, urobí si tu vlastné lajny a snowpark nesklame ani náročných. Odporúčam navštíviť každému, zvlášť vďaka neveľkej vzdialenosti z Bratislavy.

Jeden z jarných víkendov sme strávili na Hochkari. Krátka reportáž o stredisku sa na Snowmagazíne vyskytla, nebudeme preto písať o technických údajoch, ubytovaní, prístupe. Dvojdňový skipas Vás stojí 57 euro. V nás to vyvolalo pocit, že musíme jazdiť čo najviac, aby sme sa nad cenou nepozastavovali.

Na spoznanie strediska sme mali jeden víkend, konkrétne dva celé dni jazdenia. Jar sa už začína hlásiť o slovo, preto sme mali miernu obavu o množstvo a kvalitu snehu. Hochkar je však položený pomerne vysoko (od 1500 po asi 1800 m.n.m.?), čo dáva určitú záruku snehovej pokrývky. Príchod do okolia strediska v piatok večer  však nebol práve veselý, nakoľko bolo pomerne teplo a mierne mrholilo, čo neskôr prešlo až do jemného ale hustého dažďa. Spoliehali sme sa len na predpovede o dobrom počasí a vysokú nadmorskú polohu Hochkaru.  

[nggallery id=47]

Druhy deň ráno, po spoznávacej zahajovacej párty, sa už do vrcholkov okolitých kopcov opieralo  slnko. Dobre naladení sme nahádzali veci do áut a medzi prvými sme boli v stredisku. Cesta hore ide pomerne náročným stúpaním so serpentínami. Viem si predstaviť, že tu musí byť celkom problematické obchádzať sa s inými vozidlami príp. autobusmi, v čase keď je tu naozaj veľa snehu, aj v prípade kvalitnej úpravy vozovky. Pred stúpaním do strediska je ešte mýtnica, kde sa zrejme musí zaplatiť nejaký poplatok, náš šofér, znalý miestnych pomerov, iba zakýval pri búdke skipassom a bez pribrzdenia fičal ďalej.

Napriek dažďu a otepleniu nás čakal nový sneh

Príroda nesklamala, očakávala nás asi 10-15 cm vrstva nového snehu a hneď sme sa vydali skúšať miestne svahy. Možno tu nájsť trate tak pre začiatočníkov ako aj pre expertov, kvalitne upravené, aj keď už asi po desiatej sa začali tvoriť mierne bubny na čiernych zjazdovkách. Je to ale pochopiteľné, drvivá väčšina jazdcov, ktorí tu jazdili, neovládali svoje náčinie dostatočne a brali ťažké zjazdovky skôr ako výzvu.  Žiaľ za dva dni sme nestihli prebehnúť úplne všetky trate.

Nie sme práve šialenci, ktorí od prvej do poslednej minúty sa snažia jazdiť až do odpadnutia. Skôr sme to poňali tak pohodovo. Keďže bola sobota a predsa len už nie všade sú tak dobré snehové podmienky ako na Hochkari, vytvárali sa okolo obeda miestami celkom kvalitné rady na lanovky. Našli sme si preto svahy trochu mimo hlavných ťahov a tam sme ponachádzali naozaj zaujímavé spoty, vhodné hlavne pre milovníkov jazdy vo voľnom teréne.  Pojazdy nie sú príliš dlhé, dajú sa tu predovšetkým zajazdiť kvalitné lesíky poprelínané miestami celkom zaujímavými hrankami na skákanie. Týmto jazdám sme podriadili celý deň, občas bolo treba niečo aj vyliezť po vlastných, preto sme toho už mali ku koncu dna celkom dosť.

V kotli sa dá pekne freeridovať

Paradoxne nevýhodou pre nás boli snehové podmienky. Aj keď bol v stredisku napadaný nejaký ten nový prašan, na náveterných stranách bol však vyfúkaný, sneh tvrdý a tým pádom boli pre nás tieto terény ťažko zjazdné . Ani sme sa nepokúšali isť do veľkého kotla, ktorý sa rozkladá v pravej časti strediska. Dokázali sme si však predstaviť nádherné zjazdy z hrebeňa, ktorý ohraničoval stredisko z pravej strany. Vidieť tam pekné žľaby, možno nejaké skaly, každopádne všetko, po čom duša freeridera piští.

Nemožno opomenúť fakt, že dobrý pocit zo strediska umocňovalo nádherné počasie. To vyšlo hlavne v sobotu úplne na jednotku. Počas celého dňa nám slnko robilo spoločnosť a v podstate sme narobili fotky hlavne v sobotu. Preto sme si na obed vyhliadli jednu z terás miestnych podnikov. Na rozdiel od iných stredísk, tu sa nachádzajú všetky reštaurácie v podstate na jednom mieste, v centrálnej časti. Kvalitou a cenami  sa nijak nevymykajú štandardu, na ktorý sme zvyknutí z iných lokalít v Rakúsku.

Aký je miestny snowpark?

Na druhý deň sme mali plán, že skúsime pre zmenu kvalitu miestneho parku. Rozhodli sme sa, že sa nebudeme nikam hnať a tak sme asi až do desiatej len tak posedávali  na terase a popíjali pivečko a tešili sa z pekného dňa. A tak dobre naladení sme pred jedenástou vyrazili jazdiť. Výborné je, že jazdcom v snowparku je priamo k dispozícii lanovka. Začína pod parkom a končí priamo nad jeho štartom. Nevýhodou je, že ide tak isto popri zjazdovke pre začiatočníkov a tým pádom ju využíva aj kopa ďalších lyžiarov a snowboardistov, ktorí sa len začínajú zdokonaľovať. Zrejme aj preto má jednu špecialitu. Keď sa po nástupe na sedačku zloží dole zabezpečovacia tyč, sú na nej umelohmotné trojuholníky, ktoré sú tam zrejme hlavne kvôli malým deťom, a najmä snowboardistom robia problémy  ak si chcú vyložiť dosku na stupienok.

Samotný park sa nám hneď zapáčil. Nachádza sa tu lajna troch malých skokov, vynikajúcich pre začiatočníkov ako aj na rozskákanie sa, malá aj väčšia dúha-bedna, dlhá, 2-krát lomená bedňa, lomeny picnictable, nejaké raily, c-box, butter-box, vo vrchnej časti dve nízke spojené bedne, výborné pre začiatočníkov, wallride a záveru parku dominujú dva vedľa seba stojace skoky. Väčší vzbudzoval naozaj rešpekt hlavne svojím kvalitným nakopnutím. Dopad je kvalitne široký a strmý a ani na konci dňa nebol nejako poškodený. V závere sme už pociťovali ako sneh mäkne a spomaľuje. Chytilo nás to a nebyť šoféra s co-pilotom, ktorí nás už o tretej hnali zo svahu, ešte by sme tam asi boli do teraz.

Web: http://www.hochkar.com/