Ako vyzerá jarná lyžovačka v Lomnickom sedle?

23. apríla 2010

Najskôr to síce vyzeralo, že nikam nepôjdeme – víkend predtým totiž bola mediálne ukončená zimná sezóna v sedle kvôli nedostatku snehu. Potom to bolo v pondelok zase dementovali, ďalšie tri dni snežilo, vo štvrtok vyhlásili lavínové nebezpečenstvo a v piatok zase fúkalo. Ale v sobotu to nastalo. Slnko, bezvetrie a čerstvo vysnežené sedlo.

Víkend 17. – 18. apríla 2010 bol na tradičnú jarnú lyžovačku v Lomnickom sedle vybraný už dlho dopredu. Najskôr to síce vyzeralo, že nikam nepôjdeme – víkend predtým totiž bola mediálne ukončená zimná sezóna v sedle kvôli nedostatku snehu. Potom to bolo v pondelok zase dementovali, ďalšie tri dni snežilo, vo štvrtok vyhlásili lavínové nebezpečenstvo a v piatok zase fúkalo. Ale v sobotu to nastalo. Slnko, bezvetrie a čerstvo vysnežené sedlo.

Parkovisko bolo  plné, napriek tomu sa hore čakalo iba 10 minút

Už piatková nočná obloha v Tatranskej Lomnici napovedala, že počasie sa umúdrilo a chystá sa nám odvďačiť, za všetky tie nepohody, ktoré nám počas zimy pripravilo. Preto sme v sobotu hneď skoro ráno vyrazili na lanovku. Avšak už po ceste k lanovke sme začali pochybovať, či sa máme tešiť aj z výrazného zníženia cien za skipass (z 28 € na 13 € za 1-dňový skipass).

Miesto na parkovisku pri lanovke už nebolo voľné a pás odstavených áut popri ceste pod parkoviskom sa viditeľne zväčšoval. Aj keď zatiaľ všetko vyzeralo ideálne, na čakanie v rade na lanovku sme pripravení neboli. S obavami sme nastúpili do kabínky a vyviezli sa na Skalnaté pleso.

Našťastie, naše obavy sa rýchlo rozplynuli – aj keď áut bolo dosť, lyžiarov bolo primerane a rad na lanovku nebol veľký. Aj to cca 10 minútové čakanie v rade sa s blížiacim sa obedom skracovalo až na lyžovanie bez čakania na sedačku. Potom už väčšina lyžiarov len popíjala pri bare pri lanovke (za vysoké tatranské ceny), opaľovali sa na terase a oddychovali na lehátkach. Proste jarná pohodička.

Na zjazdovke mäkký sneh, za muldou sadnutý prašan

No a my, čo sme nezvládli len posedávať, zvládli sme lyžovať až do záverečnej. Síce s pribúdajúcimi hodinami mäkol sneh a tvrdli naše nohy, ale aj tak sme si užívali tú pravú jarnú lyžovačku, na ktorú sa každý rok tešíme. Každá jazda bola v podstate iná, sneh bol všade iný, na zjazdovke mäkký a za muldou sadnutý prašan. Na hrebeni sme sa kochali poskytnutými výhľadmi, dokonca aj na čriedu kamzíkov.

Nedeľa bola ako cez kopirák – slnko, modrá obloha (dokonalo modrá – tento víkend aj bez „rušivých“ pásov od lietadiel), ráno upravená hladká zjazdovka, ktorej rovný povrch sa každou jazdou strácal, ako aj ľudia čakajúci na lanovku. A potom už zase pohoda, užívanie si slnka a snehu. Na konci víkendu už bol v sedle zlyžovaný snáď každý meter snehu – od lanovky až za muldu.

Zase sme si len potvrdili, že dobre zvolený aprílový víkend je ten správny termín na jarnú lyžovačku v sedle.

[nggallery id=71]

1/1
Vaše reakcie
Zavrieť reklamu