15.12. 2009 „Finally, you bastard“

Idem si tak večer po Village okole jednej reštiky a zrazu vyjde von kuchár v zástere a kuchárskej bielej čiapke. Rozhliadne sa a nadšene zakričí:

„Finally, you bastard“ .

Ono totiž konečne po 10 dňoch začalo snežiť. Veľmi sa mi páčilo jeho gesto, lebo veľmi výstižne vyjadruje, prečo tu väčšina ľudí je a na čo čakajú. SHEH… Všetko sa tu točí okolo neho, to je dôvod prečo sem ľudia chodia z celého sveta, pracujú non stop celé leto – aby v zime nemuseli robiť a mohli sa lyžovať….

7.1. 2010 Deep Winter

Poobede dostávam SMS od kamošky Janky, čí nechcem ísť na jednu foto show. Vraj tam bola minulý rok a bolo to super. O 8 večer sa stretávame v jednom z najluxusnejších hotelov vo Whistleri – Fairmont Chateau Whistler – všade milión ľudí, niektorí ešte iba kupujú lístky, iní kecajú a popíjajú pivko, ale všetci sa už nemôžu dočkať začiatku. Deep Winter je 4 ročník súťaže fotografov, ktorá ma nasledujúce pravidlá:

• Môže sa fotiť iba v rámci strediska Whistler Blackcomb
• Na fotenie sú tri dni a na prípravu slideshow jeden deň
• Slideshow musí byť v rozpätí 3 až 5 minút.

Price money je 6000 dolárov, tento rok sa zúčastnili 4 tímy a titul z predošlých dvoch rokov obhajuje Jordan Manley.

Ako tak pozerám na jednotlivé prezentácie tak nechápem. Ak toto dokážu títo típci zbúchať za tri dni, potom si neviem predstaviť, ako vyzerajú ich zbierky fotiek za celé zimy. Neskutočné fotografie – hra so svetlom, pózy lyžiarov a snowbordistov, pohľady fotografov… klobúk dole, chlapci majú talent. Podarilo sa to o čo išlo – podeliť sa o svoju vášeň k snehu, horám a zimným športom s ostatnými.

Víťazom sa stal opäť Jordan Manley a viac o tejto veľmi zaujímavej súťaži  je možné nájsť na http://www.deepwinterphoto.com .

Rozhovor s Jordanom Manleym máme na Snowmagazíne. Prečítať si ho môžete tu.

Tu je jedna z Jordanových fotiek:

9.1.2010 Ratrak je lepší ako čelovka

Je šesť hodín ráno, všade tma a ja si pred staff housingom obúvam lyže, že sa zošmyknem do village, do roboty.  Zrazu ide okolo mňa smerom dole do village ratrak.  Skočím na lyže a chcem ho dobehnúť, že bude sranda. Na rovinke je rýchlejší ako ja, ale v miernom kopčeku dole ho dobieham, ba priam predbieham a v najstrmšej časti ranného zjazdu si pred ním dám pár veľkých oblúkov v žiare jeho reflektorov. Krásny pocit – svietil iba pre mňa. S veľkým úsmevom na tvári  začínam ďalší deň v práci.