Hermann Maier je v počte víťazstiev vo Svetovom pohári druhý najúspešnejsí lyžiar svetovej histórie. Vyhral Dve olympijské zlaté medaile, tri tituly majstra sveta a štyri tituly vo Svetovom pohári. Jeho cesta do svetovej špičky zďaleka nebola taká jednoduchá akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať.

S lyžovaním začal ako chlapec pod vedením svojho otca. Neskôr navštevoval lyžiarske gymnázium, odkiaľ ho však ako 16-ročného vyhodili. Mal vtedy 45 kilo a problémy s kolenami. Maier sa začal učiť za murára a postupne naberať silu a svalovú hmotu. V zime sa živil ako lyžiarsky inštruktor, v lete murárčinou.

Na štart Svetového pohára sa dostal náhodou – ako predjazdec. Zmerali mu čas a zistili, že väčšinu štartového pola by s prehľadom porazil. Takto Maiera vzali späť do Rakúskej reprezentácie. Sľubnú kariéru neprerušila ani olympiáda. Diváci na celom svete boli svedkami hrôzostrašného, okolo 120 metrov, dlhého pádu. Naskôr naň Maier spomína s humorom, pokojne však mohol skončiť na invalidnom vozíku.

Dva dni po tomto páde získal, už vtedy prezývaný Herminátor, zlato v super-G a obrovskom slalome. Nasledovali majstrovstvá sveta vo Vaili, kde získal opäť zlato.

Po návrate z letného sústredenia v Argentíne v roku 2001 si Maier kúpil motorku. V deň, keď na nej sedel prvýkrát ho v zápche zrazil dôchodca šoférujúci mercedes. Maier skončil s rozsiahlimi poraneninami nôh, panve, lebky. Kôli zaškrteniu žíl sa lekári obávali ochrnutia, nakoniec sa však Hermannove nohy podarilo zachrániť. Maier sa učil znova chodiť, na lyžiach stál až po roku. Po skoro dvoch rokoch sa vrátil do pretekov Svetového pohára, kde v januári 2003 vyhral opäť svoj prvý pretek.

Úspechy:

53 víťazstiev vo Svetovom pohári; 2 zlaté medaile z olympiády v Nagane; Striebro a bronz z olympiády v Turíne; 3-násobný majster sveta; 4-násobný víťaz Svetového pohára