Z nadhľadu to tak vyzerá: chce dať šancu mladým. Pred zjazdom v Kitzbuheli ohlásil koniec kariéry. O dva dni neskôr ho vyhral. Zopakoval to po piaty raz, prvýkrát už v roku 1998. Má 37 rokov, je najstarším v Svetovom pohári. Švajčiar ho jazdí už takmer 20 rokov.

V roku 1996 zo strachu skoro neštartoval

„Vo svojom prvom tréningu v Kitzbuheli som mal taký strach, že som sa bál vstúpiť do štartovacieho domčeka. Bál som sa asi najviac zo všetkých,“ hovorí s odstupom času. „Dnes patria Kitzbuhel a Lauberhorn k vrcholom mojej sezóny. Ale pozor, nikde nie je hranica medzi ideálnou stopou užšia ako práve na Streife.“

O dva roky neskôr, v roku 1998, Cuche prvýkrát triumfoval vo Svetovom pohári práve tu. Nasleduje 10 ročná pauza. Ďalšie prvenstvo až v roku 2008, opäť na Hahnenkamme.

[nggallery id=173]

Didier sa prvýkrát zúčastnil Svetového pohára v alpskom lyžovaní v roku 1993. Že odvtedy uplynulo skoro 20 rokov si ani sám poriadne neuvedomil. Je ťažko uveriteľné, že stál na štarte s Albertom Tombom a že vtedy pretekali o prvenstvo v celkovom hodnotení Svetového pohára Marc Girardelli a Kjetil André Aamodt. „Roky plynú tak rýchlo, že som si sotva uvedomil, že to trvá tak dlho. Najmä v posledných sezónach, ktoré sa mi vydarili. Neexistuje deň, kedy by som sa aspoň raz nezasmial,“ dodáva s odstupom Didier pre švajčiarsky magazín Bild.

Viac ako 60-krát pódium, po tridsiatke prišla druhá mladosť?

O kvalitách „Švajčiara roka 2011“ svedčí, že počas kariéry stál 63-krát na stupienku víťazov vo Svetovom pohári. Z toho presne 20-krát na prvom mieste. Po malej odmlke, v ére nástupu karvingových lyží, sa dostal na vrchol. Sám vraví, že najmä kvôli svojej duševnej pohode. „Mladí športovci sa často boja. Akákoľvek maličkosť, zranenie ohrozuje ich sen a existenciu. Po prestávke nevedia, či sa do kolotoča opäť zapoja. Ja som si istý, že mi už nikto nevezme, čo som dosiahol,“ hovorí strieborný olympionik z Nagana v ´98 a majster sveta v super G z Val d’Isere 2009.

Ako sa stať známym pri vypínaní lyží?

Ľudia si Didiera zapamätali kvôli vypínaniu lyží. V cieli vyhodí nohu a predkopne, vo vzduchu sa mu vypne lyža, spraví salto a ocitne sa mu elegantne v ruke. Už ale nie je jediný, občas ho napodobňuje Slovák – Adam Žampa. Mimochodom, práve zajtra sa postaví na úvodný zjazd v kariére Svetového pohára. Pôjde sa na budúcej olympijskej zjazdovke (2014) v ruskom Soči.

Po zjazde sa s Adamom o jeho pocitoch porozprávame. Snáď nám aj tu na Slovensku vyrastie talentovaný zjazdár Didierových kvalít. O rozruch pred ruským zjazdom sa už postaral Bode Miller, ktorý povedal, že trať je príliš jednoduchá a zajazdí ju ktokoľvek (a tiež, že všetci v SP jazdia rovnako a cnie sa mu za starými dobrými časmi..). Pre Adama dobrá správa a držíme mu všetky palce.

Švajčiar roka 2011

Už sme spomenuli, že Didiera vlani vyhlásili za Švajčiara roka 2011. Doma je slávny, sláva prináša bohatstvo, no ako sám vraví dosiaľ si ho kvôli tréningu nemal čas užívať. „Nie som žiadny asketa a vediem normálny život. Vlani patril medzi moje najväčšie nákupy notebook. Drahá bola loď spred troch rokov. Jeden z mojich obľúbených koníčkov je teraz wakesurfing pri jazere Neuchâtel,“ prezradil o sebe pre švajčiarsky denník. Nepleťte si to s oveľa populárnejším wakeboeardingom. Ide o wakesurfing, pri ktorom sa vraj menej ničia kolená. Potrebujete surf, loď, jazero, šoféra:).

Prečo skončil? V najlepšom treba prestať

„Červené víno časom dozrieva, ale po čase sa môže zlomiť. Myslím, že v najlepšom treba skončiť. Moja kariéra je na vrchole. Aj keď sa mi nepáči to priznať, ale k rozhodnutiu ukončiť kariéru ma priviedol aj veľký počet nehôd na svahoch.“

Pre Didiera bola kľúčová najmä nehoda jeho kamaráta a krajana Daniela Albrechta pri zjazde v Kitzbuheli spred dvoch rokov. Daniel vtedy padol, mal opuch na mozgu a preliačený hrudník. „Vtedy si uvedomujem, že chcem viac žiť, ako byť úspešný a lyžovať.“