Článok vyšiel pôvodne v magazíne Víkend, ktorý je prílohou sobotného vydania SME. Odkaz na bohatú diskusiu a článok je tu.

Kto je na snehu pánom? Je nevraživosť medzi lyžiarmi a snoubordistami iba mýtus alebo je boj o biele hory skutočný? Aké je ich súžitie na svahu? Kde sa to láme a kde to, naopak, funguje?

1. NA VLEKU

Ako to vidí snoubordista.
Lyžiarov je na svahu väčšina. S väčšinou sú spojené výhody, nad ktorými ich užívatelia ani nerozmýšľajú. Prečo kotvy a ostatné vleky dizajnovali výlučne pre nich? V radoch na vleky zvýhodnení lyžiari navyše šliapu lyžami snoubordistom po doske.

Ako to vidí lyžiar.
Lyžiar to väčšinou nevníma. Na pome sa cíti ako doma, vôbec netuší, aké s ňou môžu mať snoubordisti problémy. Občas mu zavadzajú snoubordisti, pre ktorých neexistujú lyžiarske škôlky a učia sa na vlekoch pre pokročilých, kde často prekážajú ostatným v rade.

Snoubordisti si vypínajú minimálne jednu nohu z viazania, aby na vlekoch vedeli lepšie manévrovať. Ako naschvál sa opäť zapínajú do viazania práve na mieste vysadania ostatných z vlekov. Vtedy krásne zavadzajú.

2. NA SVAHU

Ako to vidí snoubordista.
Stále platí, že na svahu je prevaha lyžiarov.

To tiež znamená, že sa tu pohybuje väčšina lyžiarov začiatočníkov, čo je samostatná skupina, ktorú zhodou okolností nemá v láske skoro nikto, no každý tým raz musel prejsť. Námietky snoubordistov smerujú hlavne na nich. Iba lyžiari sú schopní náhodne vygenerovať oblúk, ktorý sa vymyká akýmkoľvek predstavám.

Dominik Potoczný, snoubordový lektor Lyžiarskej asociácie, je trochu kritickejší. „Lyžiari sú určite bezohľadnejší ako snoubordisti. Púšťajú sa na čierne čiže ťažké zjazdovky bez požadovaných lyžiarskych schopností, čím ohrozujú svoje okolie.

Ničia prekážky v parkoch, keď skáču do bokov s odrazom na prekážky, alebo kopírujú odrazy. Do parku sa často púšťajú aj lyžiari, čo ledva stoja na lyžiach a neberú do úvahy bezpečnostné pravidlá, nedávajú pozor na premávku.“

Ako to vidí lyžiar.
„Je ťažké hodiť ich všetkých do jedného vreca. Niekedy na kopci zavadzajú, lebo zvyknú postávať vo väčších skupinách. Sadnú si na najhoršie viditeľné miesto na svahu. Skôr to však platí o tuleňoch, čo nejazdia, ale vysedávajú. Začiatočníci ešte zvyknú krásne upravovať zjazdovky. Zhŕňajú sneh a na svahu ostane iba samý ľad,“  rozrozprávala sa po chvíli premýšľania Barbora Petrová, ktorá pred niekoľkými rokmi vyhrala extrémne preteky na Chopku Jasná Adrenalín.

3. PREZÝVKY

Snoubordisti o lyžiaroch
Typickým znakom lyžiara sú dve palice a dve lyže. Ostatné súčasti výstroja sú viac-menej podobné tým snoubordistickým. Keďže bordisti lyžiarom druhú dosku závidia, svoje hanlivé pomenovania smerujú na druhú časť výstroja – paličky. V snoubordovej terminológii sú preto lyžiari paličkári. Občas bambusáci. Málo používaný výraz prirovnáva lyže k špáradlám (pretože snoubordy sú viditeľne širšie).

V prípade, že sa vyberie do terénu spoločná skupina snoubordistov a lyžiarov, príležitostne na rovinke alebo na nie veľmi strmom kopci, bordisti lyžiarov aj chvália. Je to vtedy, keď sa snažia od nich vyprosiť paličky, aby sa mohli odrážať a nemuseli si vypínať viazanie, vyzúvať dosku, premiestňovať ju spod nôh na chrbát a potom dokonca ešte šliapať. Sú to falošné líšky.

Lyžiari o snoubordistoch
V očiach lyžiara je snoubordista skoro nesvojprávna osoba, nad ktorou sa musí občas dokonca zmilovať a venovať jej pri šliapaní svoje paličky. V lyžiarskej terminológii sa ustálili pre snoubordistov pojmy, ktoré odrážajú a spájajú ich celkový výzor a pohyb na svahu: šašo, snehuliak, mrož, hiphoper.

Najpoužívanejšie prezývky sú tulene, keďže bez dosky sú podobne imobilní ako tulene bez vody. Často sedia na svahu, prekážajú lyžiarom v premávke a filozofujú, prečo im sem niekto  nedoručil stoličky, lavice a iné veci, ktoré dokážu spríjemniť sedenie. Veď sediac na stoličke neprechladnete, zato pri sedení na zemi je to už horšie.

4. OBLEČENIE

Lyžiari o snoubordistoch
Obliekajú sa do pestrého oblečenia, vetrovky sa im končia pod kolenami a gate majú v extrémnych prípadoch rozparok až niekde pri členkoch. Snoubordisti si vnútornú časť nôh pri topánkach nezošúchajú, spodok gatí môžu mať tiež široký, často majú „kapsáče“.

Lyžiari si takéto oblečenie nemôžu dovoliť, lebo v niektorých prípadoch prekáža jazdeniu. Preto sa uspokoja s jeho ohováraním.

Snoubordisti o lyžiaroch
Najpodstatnejšie sú pevné plastové lyžiarky, ktoré kedysi v 60. rokoch navrhol Bob Lange. Dodávajú lyžiarom vzhľad robocopa. Niektorí lyžiari, ktorí nie sú zvyknutí chodiť v lyžiarkach, chodia presne ako tento umelý policajt.

Najlepšie to vidno na deťoch. Inak je oblečenie lyžiarov až prekvapivo nejednotné. Paničky sa obliekajú do legín s kožušinovými vrchmi, retro lyžiari do šponoviek alebo šuštiakov rôznych farieb. Freeskieri sa v posledných rokoch oblečením veľmi podobajú snoubordistom a pravdepodobne od nich trendy odkukali v snouparkoch. Majú bundy pod kolená, čiapky zarazené až na oči a rozparky nebezpečne nízko.

5. LAVÍNA

Ak sa vám podarí odrezať lavínu aj so snoubordistom, ten nebude nadšený. Platí to aj opačne. V rámci utuženia kamarátstva býva zvykom druhého zo snehu vyhrabať.

Do voľného terénu si vyberajte lyžiarov či snoubordistov, ktorí s lavínovým náčiním (teda minimálne sondou, lopatkou a vyhľadávačom) už niekedy pracovali. Často sa stáva, že v momente, keď sa niekto ocitne pod lavínou, ostatní po prepnutí vyhľadávača na prijímanie signálu zistia, že nevedia, ako sa s ním narába. K vylepšeniu imidžu to neprispeje.

6. ADRENALÍN

Symbiózu lyžiarskeho spolužitia so snoubordistami krásne vidno na pretekoch Jasná Adrenalín. Pred ôsmimi rokmi, keď preteky vznikli, sa mohli do týchto extrémnych pretekov prihlásiť iba lyžiari. Časom pridali aj kategóriu snoubordistov. Štartujú na vrchole Chopka a lyžiari (aj snoubordisti) schádzajú krkolomným terénom plným skál a iných prekážok dolu do doliny.

Vyhrá, samozrejme, ten s najťažšou líniou a plynulou jazdou. Niekedy ide viac o sprievodnú akciu ako o preteky. Stretnú sa tu ľudia z viacerých častí sveta. Lyžiari a snoubordisti spolu popíjajú, vymieňajú si zážitky zo sveta hôr a zimy. Ľudia sú radi, že sa môžu spolu stretnúť v prírode.

Podobná situácia nastala v snouparkoch. Za posledné roky prestali byť parky výhradnou doménou snoubordistov. Nasúkali sa sem lyžiari a teraz ich je tu dokonca väčšina.

Prvotná nespokojnosť z neznámeho druhu, ktorý sa tu usadil, vystriedala zvedavosť a potom až nadšenie, čo títo neznámi prišelci vlastne dokážu. Dnes už je úplne samozrejmé, že v parku spolu jazdia a skáču zároveň lyžiari a snoubordisti. Navzájom sa zblížia, rozprávajú, pozorujú triky a provokujú sa.