Na Chopok vybehnem za 32 minút.

Skialpinizmus, či skôr jeho alternatíva skitouring, sa čím ďalej, tým viac stáva preferovanou zimnou pohybovou aktivitou aj medzi rekreačnými športovcami a milovníkmi lyžovania.

Mnohí sa zúčastňujú aj rôznych pretekov určených pre širokú skupinu športových nadšencov, ktoré sa konajú v Západných, vo Vysokých a v Nízkych Tatrách či vo Veľkej a v Malej Fatre.

Pretekanie v tomto športe nie je nejaký „boom“ súčasnosti a možno o tom neviete, ale v minulosti dosiahli skialpinistické úspechy na medzinárodnej úrovni aj slovenskí reprezentanti. Nie sú až takí známi, ale titul z legendárnych etapových pretekov Pierra Menta vybojovali v roku 1988 bratia Filipskí. Na stupňoch víťazov tam stáli okrem iných aj Trizna a Madaj, o ktorých Rasťo Hatiar natočil dokument Obyčajní chlapci.

Môže vás zaujímať:

Bezpečnosť je otázkou prípravy. Ako sa pripraviť na pobyt v zimných horách?

Na ich úspechy sa snažia nadviazať mnohí mladí športovci a jedným z nich je momentálne najúspešnejší slovenský skialpinista mJakub Šiarnik. Trénuje popri práci na čiastočný úväzok a v sezóne nevynecháva ani preteky na Slovensku. Tie najnáročnejšie – etapové preteky dvojíc Bokami Západných Tatier – vyhral už trikrát po sebe.

Príležitosti sa ponúkajú každému, rozdiel medzi úspešnými a neúspešnými je len v tom, či sa ich chopíme, alebo ich odignorujeme.

Kedy a ako si sa ku skialpinizmu dostal, ktoré boli tvoje prvé preteky a čo ťa viedlo k rozhodnutiu, že do toho ideš naplno aj s tréningom, ako sa mpatrí?

Tým, že pochádzam spod Tatier, som skialpinizmus registroval od malička. Vnímal som ho s veľkým rešpektom, ale o súťažnej podobe tohto športu som nevedel takmer nič. Ako dieťa som bol fyzicky aktívny nepretržite, no organizovane som nič netrénoval.

Zmenilo sa to, keď som mal jedenásť rokov a výtvarnú som vymenil za krúžok zjazdového lyžovania. Priestor medzi bránkami bol však pre mňa príliš stiesnený a rozhodol som sa nadviazať na rodinnú tradíciu a vyskúšať bežecké lyžovanie, ktorému som sa venoval naplno do sedemnástich, a podarilo sa mi vyhrať napríklad Slovenský pohár juniorov.

Sezónu na snehu som si každoročne predlžoval výletmi na bežkách do Žiarskeho sedla a onedlho som si s pomocou známeho z klubu zadovážil aj skialpový výstroj. Pomedzi sezónu na bežkách som sa občas zúčastnil menej technických pretekov v skialpe. V kategórii Open a neskôr v junioroch sa mi darilo a vždy som bol prinajhoršom druhý.

V roku 2014 som dostal premiérovo šancu pretekať na Svetovom pohári. Odštartoval som odvážne a prvé dve minúty som ťahal celé štartové pole juniorov. Odvtedy je skialp mojou športovou prioritou a každoročne som súčasťou reprezentácie Slovenska.

Ako sa tvoj osobný život s týmto športom v spojení s pretekaním vyvíjal? Dá sa to robiť popri štúdiu či práci?

Život je spleťou rozhodnutí a tie z veľkej miery ovplyvnil práve šport. Mnoho dôležitých životných volieb som robil s prihliadnutím na to, aby som sa mohol športu naďalej venovať.

Skialp si vyžaduje hory, množstvo času stráveného na snehu ešte pred sezónou a časté cestovanie. Tieto podmienky sú ťažko zlučiteľné so štandardným štúdiom alebo s prácou na plný úväzok, preto treba hľadať špecifické riešenia.

Mne sa podarilo nájsť spôsob, ako školu so športovaním skĺbiť, a teraz mám flexibilnú prácu, kde to ide tiež. Riadim sa niečím ako vnútorný dobrý pocit, a keď už vážne neviem, ktorým smerom ísť, tak sa spolieham na nadprirodzenú inteligenciu niekde zhora.

Príležitosti sa ponúkajú každému, rozdiel medzi úspešnými a neúspešnými je len v tom, či sa ich chopíme, alebo ich odignorujeme.

Môže vás zaujímať:

Funkčné doplnky na zimnú turistiku z dielne slovenskej značky Fusakle 

V lete zdieľaš na svojom instagrame fotky z bikových výjazdov, vidno ťa aj na pretekoch Red Bull 400 – výbeh na skokanský mostík. Je letná príprava skôr zábavou alebo sa metodicky venuješ letným aktivitám?

Letné aktivity sú príprava na zimu. V kalendári svojej prípravy mám jasne rozplánované, v ktorej časti roka sa čomu venujem.

Základným premennými sú objem verzus intenzita tréningu. Letné preteky mi vo väčšine prípadov nahrádzajú intenzívny tréning.

Platí to aj pre preteky typu RedBull 400. Sú pre mňa z hľadiska tréningu omnoho zaujímavejšie ako napríklad Skyrunningové preteky vysoko v horách.

Dlhé preteky v horách ma síce lákajú a nevylučujem, že si niečo dlhšie odbehnem, no z metodického hľadiska je pre mňa lepšie behať dlhé trasy v horách radšej menej intenzívnejšie (hlavne zbehy z kopca) a pošetriť tak telo na ďalšie kvalitné tréningy namiesto zdĺhavej regenerácie po poriadnom ultra behu.

Z tohto dôvodu zaraďujeme často aj bike. Dokážem tak odtrénovať veľa hodín, zaťažiť kvalitne kardiovaskulárny aparát a byť pripravený na ďalšiu záťaž.

Ako si na tom so stravou a regeneráciou? Si mladý a tréningom spáliš množstvo energie, ješ, čo chladnička dá, alebo podporuješ svoju výkonnosť nejako špeciálne aj z tejto stránky?Čo organizmus, kolená/ramená – navštevuješ fyzioterapeuta, robíš napríklad plávanie alebo jogu?

Obrovskou výhodou skialpu je, že je to pohybovo komplexná aktivita. To znamená, že pri jeho vykonávaní nejde o jednostrannú záťaž na telo, a to ani nehovorím o množstve tréningových prostriedkov, ktoré v príprave využívam (beh, bicykel, kolieskové lyže, bežky, lezenie, posilňovňa, plávanie…). Z tohto hľadiska patrí skialp medzi najzdravšie športy vôbec.

Pozor si však treba dávať na zjazdy vo voľnom teréne, kde v každom oblúku hrozí potenciálne riziko. Dobrou prevenciou je pripravenosť v podobe vypracovaných stabilizačno-mobilizačných svalov telesného jadra.

Chvalabohu, nemusím so špecialistami riešiť žiadny akútny problém, čo sa týka pohybového aparátu. Pri mojom výdaji energie, ktorý pri dlhých tréningoch občas dosiahne aj 7 000 kcal, je občas problém vykompenzovať výdaj adekvátnym príjmom. Reálne nie je jednoduché toľko toho zjesť, takže jem takmer úplne všetko, ale dávam si záležať hlavne na kvalite nutričnej vyváženosti a časovaní jednotlivých jedál.

Otázku stravy riešim s pomocou odborníka, ktorý mi síce nepripravuje presný jedálniček, ale pomohol mi nastaviť koncept a základné makro zložky stravy a ich pomer (cukry/tuky/bielkoviny) a konzultuje so mnou detaily, ktoré mi pomáhajú stravu vyšpičkovať.

Patria sem najmä doplnky výživy, ktoré, ako je zrejmé z názvu, dopĺňajú bežnú stravu. Tých, ktoré reálne fungujú, je málo, a preto je fajn vedieť, do čoho sa oplatí investovať a čo, naopak, len zbytočne zaťaží žalúdok a peňaženku. Strava je naše palivo, a preto sa ju neoplatí podceniť.

Môže vás zaujímať:

Ako a kedy začať s otužovaním? Váš prvý ponor vo vode

Ako vyzerá pretekárska forma skialpinizmu? V akých disciplínach sa preteká, čomu sa venuješ primárne ty a čo máš najradšej, kde sa cítiš najsilnejší?

Korene skialpinistických pretekov sa dajú nájsť v pretekoch dvoj- až trojčlenných hliadok vysoko v horách, ktoré majú pôvod v prechodoch pohraničiarov strážiacich horské priesmyky.

Viacčlenný tím je logický aj z pohľadu bezpečnosti na horách. Medzi etapové preteky dvojíc patria aj naše najznámejšie – Bokami Západných Tatier. Podujatia Svetového pohára sú súťaže jednotlivcov.

Klasikou sú preteky v horskom teréne často aj s technickými pasážami na mačkách, s niekoľkými výstupmi a zjazdmi na trati s prevýšením do 2 000 metrov trvajúce do dvoch hodín nazývané Individual.

Okrem nich sa súťaží ešte v disciplíne Vertical, čo je vlastne výšľap len do kopca po zjazdovke naľahko, a v Šprinte, čo je kvázi kompaktnejšia podoba Individuálu trvajúca do štyroch minút s jedným peším výšľapom a zjazdom na spôsob skicrossu.

Mozaiku dopĺňajú súťaže rôzneho formátu, často vhodné aj pre širokú verejnosť, spojené s testovaním výstroja. Osobne sa považujem za komplexného pretekára, no stále mám oproti elite slabinu v podobe zjazdov, takže skôr sa dokážem na medzinárodnej úrovni presadiť v pretekoch typu Šprint alebo Vertical. Z hľadiska obľúbenosti však preferujem viacdňové klasiky.

Predstav nám slovenskú skialpovú reprezentáciu, si jej súčasťou, aké sú vaše najvyššie ciele? Aká je podpora štátu/zväzu a ako vás vidia iní sponzori?

Naša reprezentácia nemá stabilný počet. Vzhľadom na obmedzený rozpočet sa robí nominácia zvlášť na každý reprezentačný výjazd tak, aby boli prostriedky vynaložené efektívne.

V súčasnosti je našou najúspešnejšou zástupkyňou Marianna Jagerčíková, ktorá vie doviezť medaily zo šprintov. Reprezentáciu zastrešuje Slovenská skialpinistická asociácia. Dobré výsledky nás športovcov v zahraničí patria medzi jej priority a snaží sa nám vytvárať čo najlepšie podmienky na úspešnú reprezentáciu Slovenska.

Tým, že zatiaľ nie sme olympijský šport, nemáme k dispozícii také prostriedky ako iné športy. Je to tak najmä pre tabuľky, podľa ktorých prerozdeľuje Ministerstvo školstva peniaze športovým zväzom.

Skialpinizmus je však v kurze a zaznamenáva ustavičný rast. Je len na našej šikovnosti, či túto vlnu záujmu využijeme a zvezieme sa na nej. Sponzoring je vždy obojstranná záležitosť a viac, ako vyplakávať, nám pomôže, keď budeme postupnými krokmi napĺňať marketingový potenciál, ktorý ako špička ľadovca celej skialpovej komunity máme.

Minulý rok si vyhral Slovenský pohár, plánuješ sa aj tento rok zapojiť do seriálu slovenských podujatí?

V priebehu sezóny sú mojou prioritou štarty v medzinárodnej konkurencii. Ak sa chce človek niekde posunúť, musí sa konfrontovať s lepšími, ako je on sám. Na slovenských pretekoch zatiaľ chýba výraznejšia medzinárodná účasť, čiže sa mi v ostatných rokoch darí dominovať. Viac ako pocit víťazstva doma ma však teší, keď preteky za pretekmi postupne znižujem manko na svetovú elitu.

Pretekanie v alpských skialpových veľmociach ako Taliansko, Rakúsko, Francúzsko či Švajčiarsko dá človeku z dlhodobého hľadiska istotne viac. Budem však štartovať aj na Slovensku, pretože vyhrať doma je väčší emociálny zážitok a atmosféru pretekov si užijem viac. Obzvlášť Bokami sú v tomto super.

V neposlednom rade je moja účasť doma motivačná aj pre ďalších, najmä mladých pretekárov, ktorí sa na mňa snažia dotiahnuť.

Ak sa chce človek niekam posunúť, musí sa konfrontovať s lepším, ako je on sám.

Pre predstavu laika, čo všetko znamená trénovať, aby bol človek technicky a výkonnostne na tvojej úrovni? Trénuješ napríklad zlepenie a nalepenie pásov, obutie mačiek či pripnutie lyží na batoh?

V prvom rade treba povedať, že rovnaký prístup k tréningu neznamená rovnaký progres u dvoch rôznych ľudí. To je častá chyba, s ktorou sa stretávam. Každý má iný stupeň adaptácie na tréningovú záťaž. Nestačí byť len pohybovo talentovaný na daný šport, ale je potrebné mať aj dostatočne odolný organizmus, ktorý dobre regeneruje a na primeraný tréningový podnet reaguje zlepšením.

Aby som bol aj konkrétny, tak uvediem, že športovým aktivitám venujem približne 800 hodín do roka čistého času, čo predstavuje približne 380-tisíc výškových metrov.

Znovu však musím zopakovať, že pre každého je optimálna hodnota iná. Áno, trénujem aj spomínané úkony, ktoré nazývame hovorovo „prezúvačky“.

Na slovenských pretekoch vidieť obrovské rozdiely medzi tými, čo to trénujú, a tými, čo na to „kašlú“. Nie každý to vie, ale v kolotoči pretekov sa dajú nájsť aj súťaže v šprinte a práve rýchlosť, s akou dokáže pretekár manipulovať s výstrojom, často rozhoduje o víťazovi. Tieto zručnosti však nie sú dôležité len na šprint. Ak som schopný ušetriť desať sekúnd pri každej prezúvačke, tak v súčte to môže robiť, napríklad na pretekoch ako Bokami Západných Tatier, aj päť minút.

Prvá vec, čo každého zaujíma, keď sa na vás pozrie, je, či vám v tej kombinéze nie je zima. Máš so sebou aj nejakú „záložnú“ vrstvu? Aký je vlastne na pretekoch predpísaný výstroj?

Na tréningy nosím pretekársku kombinézu len sporadicky pretože okrem slabšej izolácie je ďalším dôvodom aj nepraktickosť jednodielneho kusu oblečenia.

Pretekárska kombinéza je špeciálny kus oblečenia, ktorý však skvele plní svoju funkciu pri boji s časom. Na pretekoch nám v nej zvyčajne zima nie je. Naopak, sme radi, že kombinéza je schopná odvádzať čo najviac vlhkosti a tepla, ktoré organizmus v záťaži vyžaruje.

Športujem v oblečení Karpos, ktoré ponúka širokú škálu modelov do každého počasia, na tréningy aj na preteky. Takmer na všetkých pretekoch je povinné mať v batohu vetruvzdorné nohavice a bundu a v prípade väčších nadmorských výšok alebo väčšieho chladu musia spĺňať aj predpísanú gramáž izolačnej náplne.

Občas je v povinnom výstroji aj náhradná čiapka a teplé rukavice. Okrem oblečenia máme v batohu aj lavínovú lopatku, sondu a vyhľadávač, termoizolačnú fóliu a podľa charakteru trate aj mačky alebo cepín.

V povinnom výstroji je spravidla ešte prilba a okuliare a na náročných a exponovaných úsekoch na hrebeni používame aj sedák a ferratový set.

Môže vás zaujímať:

Život za polárnym kruhom

Sú na výstroj určené hmotnostné limity, ktoré na súťaži nemôžete prekročiť? Vyžaduje to tréning lyžovať na ultra light lyžiach a lyžiarkach. Cítiš sa na tom bezpečne?

Limit pre hmotnosť lyží s viazaním je 750 gramov a takmer všetci pretekári jazdia na lyžiach dlhých len 160 cm, čo je zároveň limit pre minimálnu dĺžku lyží bez ohľadu na výšku pretekára.

Malé rozdiely sú aj v šírke lyží. Tie sa pohybujú od 63 po 68 mm v najužšej časti.

Paradoxne musím povedať, že som si na svoje úzke „špáradlá“ značky Movement tak zvykol, že aj v náročnom teréne sa cítim istejšie práve na nich. Ich limity sú najmä v prašane alebo premočenom jarnom snehu a vtedy radšej siaham po mierne širších lyžiach.

Limity na lyžiarky sú na úrovni 500 gramov na jednu lyžiarku ale keďže mám veľkú nohu, tu problém nemám.

Pre dobrý pocit pri lyžovaní je však pre mňa dôležitá najmä tuhosť. A tú majú najlepšie pretekárske lyžiarky porovnateľnú s top lyžiarkami na zjazdové lyžovanie.

Najľahšie lyžiarky sú vyrábané z karbónu, ktorý je síce veľmi ľahký a pevný, no zároveň krehký. Problémom „karbónok“ je aj slabá tepelná ochrana a veľký prenos vibrácií, a preto je vhodné mať aj jedny plastové lyžiarky na tréningy v extrémnejšom prostredí.

V oboch prípadoch jazdím v lyžiarkach Scarpa. A aby som to uzavrel, v rukách držím bežecké paličky Rex.

Vedel by si odporučiť, ako postupovať pri výbere výbavy na rekreačný skitouring? Sú najdôležitejšie lyžiarky alebo lyže?

V prvom rade si treba zadefinovať ciele. To znamená, kam chcem na lyžiach chodiť, ako často a aký mám rozpočet. Možných konfigurácií je veľmi veľa, ale uveďme si modelový príklad.

Povedzme, že mám pláne vyšliapať cez víkend na jednu z vysokohorských chát, v prípade dobrých podmienok sa možno pokúsiť o nejaké menej náročné sedlo a pravdepodobne občas jazdiť aj po zjazdovke. Základom pre komfort sú lyžiarky, ktoré ak nás tlačia, dokážu najviac pokaziť pohodu pri túre.

Na trhu je dostatok lyžiarok pre rôzne tvary chodidla. Osobne by som sa zameral na čo najjednoduchší systém uzamykania komína – jednou preklápajúcou sa páčkou. Určite odporúčam ísť do tzv. techového viazania a s výnimkou skialpinistov orientovaných na extrémnejšie zjazdy, odporúčam zaobstarať si relatívne ľahký výstroj.

Hranica, do ktorej by som sa pohyboval pri výbere lyží a lyžiarok, je cca 1 200 gramov na jednu lyžu a rovnako topánku. Ľahkosť pri výšľape podľa mňa prebije trochu náročnejšie ovládanie lyží pri zjazde.

Ktoré trasy a lokality na Slovensku by nemali vynechať začínajúci až stredne zdatní ľudia, ktorí vymenili zjazdové za skialpinistické lyže? Máš u nás doma nejaké srdcovky?

Pre začiatočníkov sú najvhodnejšie horské chaty prístupné cestou. Napríklad Žiarska chata, Sliezsky dom či Ťatliakova chata. V prípade dostatku snehu sa nájde množstvo ekvivalentov po celom Slovensku.

Začiatočníkom neodporúčam až tak šliapanie po zjazdovke, pretože tam sa treba koncentrovať nielen na seba a techniku, ale aj na oprotiidúcich lyžiarov.

Pokiaľ nie je inde sneh, je vhodné začať šliapať ešte pred otvorením strediska, za predpokladu, že sa po zjazdovke nepohybujú ratraky. Treba voliť menej strmé výstupové trasy, ktoré nie sú náročné na silu a techniku ako strmé výšvihy.

Pokročilejším odporúčam zamerať sa na vysokohorské chaty v Tatrách, prípadne pokúsiť sa o menej strmé sedlá. Napríklad Žiarske či Lúčne sedlo v Žiarskej doline ponúkajú nádherné terény, zvládnuteľné aj menej skúseným skialpinistom. Tieto dve sedlá volím občas aj ja, keď lavínová situácia neumožňuje tréning v exponovanejších líniách.

Môže vás zaujímať:

Prečo je niekomu stále chladno?

Ako znie najlepšia rada, ktorú si v živote ohľadom pohybu a pobytu v horách v zime dostal?

Môj ocino veľmi často a veľmi rád spomína trochu archaicky znejúcu radu: „Baranovi rohy nezaťažejú.“ Môžeme ju chápať ako výstrahu pred poddimenzovaním výstroja, ktorý si so sebou berieme na hory.

Napríklad to môžu byť mačky, keď je pravdepodobné, že bude ľadovo. Aj moderné, ľahko zbaliteľné materiály dodávajú tomuto výroku nádych súčasnosti. Prihodiť do batoha náhradné rukavice, čiapku a jednu sadu minimalistických nohavíc a bundy do vetra nás naozaj nezaťaží.

Ako vnímaš pohyb verejnosti v horách u nás oproti napríklad Rakúsku? Sme menej/viac zodpovední, vážime si prírodu menej viac alebo niečo k tomu?

Zdá sa mi, že u nás pristupujeme k prírode, ako keby nikomu nepatrila, respektíve ani nevidíme niečo zlé na tom, že odhodíme zamastené vrecúško z desiatej niekde v lese pár metrov od chodníka. Však čo tam po tom, komu by to vadilo, keď to nie je z diaľky vidieť.

V Rakúsku sú na každom rohu ceduľky „Private“, nie vždy je to však spojené so zákazom vstupu, ale tieto súkromné pozemky, cez ktoré vedú chodníky, sú často ukážkovo obhospodarované a dokonca sa mi zdá, že majitelia navzájom súťažia o to, ako pritiahnuť návštevníkov do svojej časti údolia k svojej usadlosti.

Samozrejme, nájdeme aj pozemky so zákazom vstupu obohnané ostnatým drôtom. Jeden aj druhý prípad podľa mňa vzbudzuje v ľuďoch uvedomenie, ktoré im bráni robiť z lesa a prírody smetisko. Za tento stav u nás možno až tak nemôžu samotní ľudia, ale bývalý režim, ktorý spôsobil, že ľudia stratili vzťah k vlastníctvu, pretože všetko patrilo kvázi všetkým a to viedlo k nedbanlivosti a k plytvaniu zdrojmi.

Lesy a pôda sa síce po polstoročí prinavrátili pôvodným majiteľom, no vzťah sa za jednu-dve generácie vytratil a potom to tu vyzerá, ako to vyzerá. Zakončím však s nádejou, že čoraz väčší počet ľudí, najmä mladých, cestuje a prinesie tak domov trochu inú kultúru úcty k prírode.

Na skialp sa oblečenie vyberá tažko, pretože pri výšľape sa potíme a počas zjazdu alebo ak na vrchole zafúka vietor, je nám zima. Ako by sme sa mali na skialp obliecť?

Čo sa týka oblečenia, tak všeobecne najlepší model sú tri vrstvy oblečenia v hornej časti tela a dve v dolnej.

Na stúpanie sú základom nohavice, ktoré sú prispôsobené na lyžiarku a mali by predstavovať vyvážený kompromis medzi hrejivosťou a priedušnosťou. Nohavice nosíme len na spodnej bielizni z funkčného materiálu.

Pri zjazde alebo silnejšom vetre ich prekrývame vetruvzdornými nohavicami, ktoré môžu byť aj zateplené, prípadne s úpravou proti vode. Je dôležité, aby mali po celej dĺžke zips a dali sa tak obliecť aj so zapnutými lyžami.

Mne sa ako prvá vrstva na hornú časť tela skvele osvedčili materiály vyzerajúce ako sieťka, napríklad od Sportful. Spomínaná druhá vrstva je zvyčajne vrchná vrstva pre výšlap a tretiu vrstvu si môžeme predstaviť ako membránovú bundu, ktorá nás ochráni pred vyčíňaním počasia a pred chladom v zjazde. Pre prípad väčšej zimy sa ako tretia vrstva namiesto membránovej bundy hodí viac izolačná páperová bunda.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Môže vás zaujímať:

Zima v Rakúsku. Zažite ju teraz naozaj!

JAKUB ŠIARNIK V ČÍSLACH – RÝCHLE FAKTY

• Jakub Šiarnik v číslach. Rýchle fakty.
• 380-tisíc nastúpaných metrov za rok
• 802 – odtrénovaných hodín za rok
• 30 – pretekových dní v sezóne
• 32 – minút výstup z Bielej púte na Chopok
• 8:10 – hodín prechod tatranskej Haute Route tam a späť

ÚSPECHY UPLYNULÝCH SEZÓN

• Najúspešnejší slovenský skialpinista rokov 2017, 2018,V týchto rokoch bol Jakub Majster Slovenska, víťaz Slovenského pohára aj víťaz preteko Bokami Západných Tatier.
• V uplynulej sezóne bol trikrát v Top 20 na pretekoch Svetového pohára.
• Najrýchlejší sólo prechod tatranskej Haute Route v oboch smeroch za jeden deň.
• V rámci letnej prípravy je najlepší Slovák uplynulej sezóny v sérii Red Bull 400.

CIELE NA ROK 2020

• Prienik do TOP 15 na pretekoch najvyššej úrovne.
• Realizácia dvoch náročných prechodov v Tatrách v čo najlepšom čase.

Môže vás zaujímať:

Zima v termálnom raji

Text: Ivana Budajová
Foto: Matej Rumanský, Martin Bernard, Ján Grajciarik, Matej Šiarnik, Veronika Mikulášová, Peter Kováč