Čo nám hrozí po otrase mozgu a čo robiť pri páde na hlavu alebo po náraze

Zvyčajne nebývajú vážne, hoci aj malé tržné, zmliaždené alebo rezné rany, najmä na čele, v oblasti obočia alebo vo vlasovej časti môžu spôsobiť veľké krvácanie a vyžadujú chirurgické uzatvorenie.

Často však, okrem miernych bolestí hlavy, hrče s modrinou alebo opuchu v mieste poranenia, iné následky nenastávajú.

Pri silnejšom údere, ktorý je spojený s výrazným otrasom hlavy (kopnutie, zrážka lebkami, úder do tváre, pád z výskoku, nárazy o skalu alebo ľad, pády na betón či asfalt), však často dochádza aj k vážnejším zdravotným situáciám
a ich následkom.

MUDr. Malovič radí:

Trochu insitne poňatý americký film Concussion rozvíja príbeh neuropatológa Benneta Omalu (hrá ho Will Smith), ktorý údajne ako prvý „objavil“ chronické poúrazové degeneratívne ochorenie mozgu u hráčov amerického futbalu, čím vyvolal významný škandál. Akokoľvek je film prijímaný – s rozpakmi aj s neskutočným obdivom –, po jeho uvedení (aj u nás) zaznamenávame významný nárast záujmu o registrované aj neregistrované úrazy hlavy a „otĺkanie“ mozgu aj u rekreačných športujúcich. Nie je to však žiadna novinka …

Môže vás zaujímať:

Naturálne spa pre každého: Ako načerpať energiu v zimnom lese?

Príznaky môžu byť rôzne

Každý otras mozgu je sprevádzaný bezvedomím, ktoré však býva rôzne dlhé – niekedy pár sekúnd, inokedy aj viac ako desať minút.

Postihnutý si zvyčajne nepamätá, čo sa stalo pred nehodou ani jej okolnosti – výpadky pamäti rôznej dĺžky a kvality sú preto určitým základom pri posudzovaní stavu zraneného.

Dotyčnému býva nevoľno a môže mať pocity na vracanie, prípadne vracia, ale môže sa aj tváriť, že mu nič nie je, a s neobvyklou vehemenciou presviedča okolie, že sa cíti dobre. Aj takéto správanie môže svedčiť o poškodení mozgu.

Prítomní sa nezriedka pokúšajú o „vyšetrenie“ postihnutého tým, že ho požiadajú, aby sa pri otvorených a potom pri zatvorených očiach prstom dotkol špičky nosa.

Cieľom takéhoto nie veľmi spoľahlivého testu je posúdiť koordináciu pohybov. Faktom je, že niektorí jedinci nie sú schopní vykonať takýto test správne ani bez pádu na hlavu.

Odlíšiť „obyčajný“ otras mozgu od vážneho vnútorného zranenia je pomerne ťažké a sami to nedokážete. Pri každom páde na hlavu treba privolať záchranku. Už dispečer nám dokáže presnejšie poradiť, čo je potrebné urobiť.

Záchranári vo väčšine prípadov neodporúčajú, aby bol postihnutý transportovaný na vlastnú päsť v snahe urýchliť pomoc. Pri nesprávnom prevoze laikmi sa mu môže viac poškodiť ako pomôcť. Záchranka totiž nie je obyčajné auto,
ktorým sa zranený dostane do nemocnice, ale vlastne solídne vybavená pojazdná ošetrovňa s príslušným odborníkom.

Môže vás zaujímať:

Liek na zimnú únavu

Ako podať prvú pomoc

Pokiaľ sme svedkami nehody, keď niekto napríklad spadne a udrie sa do hlavy, zavoláme záchranku a až do jej príchodu dávame pozor na to, či je postihnutý pri vedomí.

Ak áno a sme si istí (čo nie je vo väčšine prípadov), že neprišlo k poraneniu chrbtice, zraneného posadíme, aby poranená hlava nebola pod takým tlakom ako pri ležaní. Pokúšame sa s ním hovoriť, udržiavame jeho pozornosť, upokojujeme.

Krvácajúce poranenia sa pokúsime ošetriť. Jedlo ani nápoje nepodávame a nesnažíme sa mu ani podať lieky proti bolesti! Všetko necháme radšej na  odborníkov, aby sme „neskreslili“ stav zraneného.

Pokiaľ dotyčný upadne do bezvedomia, treba zaistiť (v rámci možností), aby neprestal dýchať. Pri podozrení na poranenia krčnej chrbtice uvoľníme dýchacie cesty predsunutím spodnej čeľuste a nie záklonom hlavy (!), ako sa to robieva.

Lepšie je však zostať v telefonickom kontakte s dispečerom, cez ktorého sa volala sanitka, a počúvať jeho inštrukcie.

Káže to zdravý rozum

Napriek tomu, že mozog športovcov je okrem najrozličnejších druhov predpísaných alebo „dobrovoľne“ nosených prilieb a iných ochranných pomôcok v podstate „dokonale“ chránený proti mechanickým vplyvom z vonkajšieho prostredia uložením v relatívne bezpečnej lebečnej dutine s mozgovými obalmi a mozgovomiechovou tekutinou, ktorá ho obklopuje aj tlmí prípadné nárazy – môžu byť po silných úderoch a nárazoch jeho poškodenia pomerne časté.

Niektorí postihnutí hlásia neurologické problémy aj niekoľko mesiacov po tom, čo prekonali otras mozgu. Sťažujú na závraty, bolesti hlavy, poruchy spánku a koncentrácie, neschopnosť obvyklého rozmýšľania. Môže sa rozvinúť aj epilepsia.

Kvôli vzácnosti tohto jedinečného vnútrolebečného „prístroja“ sa oplatí zabezpečiť si ho pri rizikovom športovaní aj ochrannou prilbou a určitou opatrnosťou či zodpovednosťou.

Cítiť sa pri rizikovom športovaní bezpečne bez helmy je pomerne falošný dojem: napríklad pri bicyklovaní sa pád počas rýchlosti 15 km/h priamo na hlavu dá porovnať s voľným nekontrolovateľným pádom z výšky jedného metra a pri rýchlosti 25 km/h sú následky porovnateľné s pádom z výšky 2,5 metra.

Pomocou preventívneho nosenia prilby sa dá predísť až 83 percentám úrazov lebky, 53 percentám zranenia tvárovej časti hlavy a 48 percentám poškodenia mozgu.

Môže vás zaujímať:

Život za polárnym kruhom

Prevencia úrazov či spolupráca pacienta

Pri páde sa helma takmer vždy poškodí. Hoci opticky sa zdá, že vydržala bez postihu aj silný náraz, treba ju vymeniť za novú.

Deťom treba dávať dobrý príklad nosenia a nesprávať sa tak, že im helmu nasadíme a sami jazdíme bez nej.

K zaisteniu spokojnosti nosenia a zdravotnej bezpečnosti sa netreba pri výbere unáhliť. Nemusí to byť práve top model, ktorý bude vyhovovať. Všetko so všetkým totiž súvisí a len solídny komfort nosenia zabezpečí, že jazdec začne používať helmu ako samozrejmú súčasť svojej športovej garderóby a podvedome aj vedome zvýši svoju vlastnú bezpečnosť.

Pri súčasných diagnostických a liečebných možnostiach je prognóza poranení hlavy a mozgu relatívne dobrá, ale závisí od spolupráce a disciplíny postihnutého, ktorý musí bezpodmienečne dodržiavať pokyny lekára a nepodľahnúť vábeniu príliš včasného návratu k športovaniu. Inak môže nastať vznik chronickej traumatickej encefalopatie – „boxerskej“ demencie!

Poúrazová epilepsia vzniká len pri ťažších úrazoch a s väčšími zmenami štruktúry mozgu aj následným zjazvením poraneného mozgového tkaniva. Postihnutý sa však niekedy výrazne zmení psychicky – zrazu je bojazlivý, ustrašený, nepokojný, podráždený, môže mať neodôvodnenú hrôzu z akéhokoľvek fyzického kontaktu, poruchy spánku, záchvaty paniky a úzkosti, tŕpnutie prstov rúk i nôh alebo chronické bolesti hlavy.

Všetky tieto problémy sa môžu objaviť nezávisle od stupňa poranenia mozgu, nevyskytujú sa však zvyčajne po ľahkých otrasoch mozgu.

Môže vás zaujímať:

Na čo prihliadať pri výbere detskej lyžiarskej bundy?

Text: MUDr. Pavel Malovič, PhD., MPH
Foto: Shutterstock